Autor je vysokoškolský pedagóg
V 19. storočí sa veľký básnik a zároveň kritik pomerov v cárskom Rusku Nikolaj Nekrasov spytoval: Komu sa v Rusku žije dobre? Ako by sme na túto zásadnú otázku odpovedali dnes my na Slovensku? Robert Fico má v tom jasno. Ako rád a pred voľbami čoraz častejšie opakuje, odovzdáva krajinu v lepšom stave, než ju prevzal. Pritom sa opiera hlavne o ekonomické ukazovatele: rast HDP, zníženie verejného dlhu a nezamestnanosti, smerovanie k vyrovnanému rozpočtu, takmer nulová inflácia...
Odhliadnuc od faktu, že ide o hrubý redukcionizmus a podobné hospodárske ukazovatele môžu (aj to iba a čiastočne), ale nemusia vypovedať o kvalite života a nálade celej spoločnosti, viacerí ekonómovia zdôrazňujú, že sa dalo dosiahnuť viac. Lebo dobré hospodárske ukazovatele sú skôr výsledkom priaznivých vonkajších ekonomických faktorov (napr. poklesu ceny ropy) než výsledkom racionálnej činnosti vlády.
Tá namiesto systémových opatrení s dlhodobým účinkom radšej populisticky rozdáva. Tu niečo samosprávam, tam dôchodcom, ľuďom s minimálnou mzdou, poľnohospodárom. Čo je však príznačné pre všetky spomenuté skupiny a jednotlivcov, tie viac živoria, než žijú bez jasnej perspektívy zásadnej zmeny.
Klausova definícia
Je zjavné, že nie všetci majú z toľko proklamovaných dobrých hospodárskych výsledkov rovnaký úžitok. Niektoré skupiny občanov dokonca takmer žiadny, čo bije do očí v porovnaní s inými skupinami ľudí.
