Bratislavská kaviareň je rozkošné slovné spojenie. Niežeby existovala mimo účelových snov predstaviteľov dnešnej štátostrany či bukolického gazdovania, ale skúsme na tú hru pristúpiť.
V skutočnosti totiž hovorí o oveľa zaujímavejšom fenoméne. O vzdelanom mestskom voličovi s relatívne stabilným príjmom, ktorý síce rozpráva pravicové frázy o podnikaní, no v reálnom svete je akýmsi kryptomelónom: navonok modrý a zelený, no vnútri červený.
Ak je však toto zjednodušená mestská „kaviareň“, má jednoducho smolu. Nejestvuje a nemôže jestvovať racionálna verejná politika, ktorá dokáže splniť všetky jej požiadavky.
Nemôžete chcieť silný štát starajúci sa o potrebných a zároveň požadovať maximálnu mieru slobody vymedzenú jej negatívnym chápaním.