Autor píše úvodníky o medzinárodných vzťahoch pre Bloomberg View
Človek musí súcitiť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Ako faktická šéfka Európskej únie sa momentálne ocitla v úlohe vyjednávačky budúcnosti regiónu s autokratickými vodcami dvoch najväčších veľmocí susediacich s Európu – najprv s Ruskom, teraz s Tureckom – a čoraz viac vydaná im na milosť a nemilosť.
Merkelová bola dlho zástankyňou prezidenta Vladimíra Putina v mene nielen celej EÚ, ale aj USA. V istej chvíli ukrajinskej krízy sa však v tom prestala angažovať. Uvedomila si, že Putin jej klame a vidí ju ako oponentku, ktorú treba vymanévrovať a oslabiť. Namiesto toho sa pobrala zjednocovať EÚ na politike izolovania Putina a jeho režimu prostredníctvom sankcií.
Handlovanie bez šarmu
Situácia s tureckým prezidentom Recepom Tajjipom Erdoganom je trochu odlišná. Na rozdiel od Ruska je Turecko prinajmenšom formálne kandidátom na členstvo v EÚ a – na rozdiel od Putina vzhľadom na Ukrajinu, s Erdoganom sa dá uzavrieť dohoda týkajúca sa utečencov. Turecký prezident však aj tak hrá putinovsky tvrdú hru, aby získal to, po čom túži.
“"Keď Erdogan obviňuje EÚ, že nemyslí vážne svoju ponuku členstva pre Turecko, alebo keď hovorí „vám ide len o to, aby sme si nechali utečencov“, má, prirodzene, pravdu. A Únia sa v podstate snaží podplatiť Turecko, aby za ňu vyriešilo jej problém s utečencami, takže cena za to je dôležitá. No nepriateľský tón rokovaní hovorí sám za seba."
„
Zápisnicu z rokovaní medzi Erdoganom a dvoma prezidentmi inštitúcií Európskej únie Donaldom Tuskom a Jean-Claudom Junckerom z októbra minulého roku zverejnili v pondelok na gréckom portáli euro2day.gr.
Pripomínajú handlovanie na istanbulskom kobercovom bazári, len bez čaju a šarmu.
Európska komisia odmietla komentovať pravosť dokumentu. Keďže nikto z citovaných a parafrázovaných v zápisnici nespochybnil jej pravdivosť, stojí za to prečítať si poznámky zo stretnutia.
Tusk začína tvrdením, že dohoda je, že EÚ má dať tri miliardy eur Turecku v priebehu dvoch rokov, výmenou za znížený prílev utečencov do EÚ, ale že teraz Turecko chce tri miliardy ročne.
Erdogan sa spýtal, či bude návrh tri miliardy, alebo šesť miliárd. Keď Juncker potvrdil tri miliardy, Erdogan povedal, že Turecko vlastne nepotrebuje peniaze EÚ. „Kedykoľvek môžeme otvoriť dvere do Grécka a Bulharska a môžeme posadiť utečencov do autobusov. Ak hovoríte tri miliardy za dva roky, netreba o tom ďalej debatovať. Grécko dostalo počas krízy eura vyše 400 miliárd eur.“
Keď Tusk podotkne, že grécke oddlženie nebolo len kvôli Grécku, ale kvôli celej eurozóne, Erdogan ho preruší so slovami, že jeho dohoda je o zachránení schengenskej zóny voľného pohybu, ďalšom európskom projekte, podobne ako euro.
Pokračuje: „Takže ako budete postupovať s utečencami, ak nedosiahnete dohodu? Budete zabíjať utečencov?“
Tusk hovorí, že EÚ sa môže urobiť menej príťažlivou pre utečencov, ale to nie je riešenie, ktoré by sme chceli.
Erdogan hovorí, že EÚ bude čeliť iným záležitostiam, ako len mŕtvemu chlapcovi na pobreží Turecka. „Bude ich 10-tisíc alebo 15-tisíc. Ako to zvládnete?“