Autor píše o medzinárodných záležitostiach pre Bloomberg View.
Dohoda o sýrskom prímerí sa zrodila v Mníchove, v piatok zavčas rána – a za jediný deň ju v tom istom meste vyhlásili za mŕtvu. Tento vývoj odhalil, aký malý vplyv majú momentálne Spojené štáty na tento konflikt.
Britský minister zahraničia Philip Hammond mal zrejme najmúdrejší prístup k tejto dohode, keď ju rozdelil na dve časti už počas výročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začala len niekoľko hodín po podpísaní dohody.
Jedna časť, dodanie humanitárnej pomoci obliehaným civilistom, sa do istej miery zrejme uskutoční a nepochybne bude zmysluplným výsledkom. Druhá časť, potenciálne prímerie, úplne závisí od toho, čo chce Rusko, povedal Hammond.
Rusi chcú Aleppo
To je samo osebe ohromujúcim priznaním: Odkedy rozhodujúcu rolu v ktorejkoľvek časti Blízkeho východu hrá Rusko, a nie USA? Odteraz. Podmienky prímeria ukazujú impotenciu Spojených štátov v Sýrii.
Prinajmenšom v krátkodobom horizonte by nemalo byť záhadou, čo Rusko chce, podľa predsedu Ruskej rady pre zahraničnú a obrannú politiku Fiodora Lukianova: Aleppo.
„Dohoda je mŕtva, ale po dvoch alebo troch pokusoch bude nažive,“ povedal Lukianov. Pripísal to podstate konfliktov a prirovnal k Bosne a najmä k Ukrajine, ktorá si vyžiadala sériu pokusov o prímerie, od septembra 2014 do februára 2015, aby sa viac-menej udržalo.