Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk
Zdá sa, že niektorí náboženskí aktivisti uchádzajúci sa o miesto v parlamente si pomýlili život v európskej demokracii s predvolebným mítingom Donalda Trumpa. Ich posledná aktivita, výzva s patetickým názvom Deklarácia za rodinu ukazuje úzku spojitosť medzi témami amerického konzervativizmu a miestneho náboženského aktivizmu.
Problémom textov ako Deklarácia za rodinu, Výzva za rodinu a vôbec všetkých tých slovných politických spojení s rodinou je, že s nimi nemôže naoko nikto nesúhlasiť. Kto by bol predsa proti rodine, kto by nechcel pre rodinu to najlepšie, však už roky vieme, že kto neokráda štát, okráda rodinu. Rodina sa stala v ponímaní náboženskej pravice novým fetišom, v ich chápaní kultúrnej vojny je to posledná bašta, tolkienovské Minas Tirith takzvaných tradičných hodnôt, potom, ako definitívne stratili zápas o charakter spoločnosti a ústavy.
V ich svete je teda zrejme logické, že zvolávajú svojich stúpencov na obranu pomyselnej červenej línie, no zároveň sa v ich chápaní rodiny vyskytuje niečo, čo protirečí stavu, v akom sa slovenská a prípadne európska rodina nachádza.
Naša rodina
Nikdy v dejinách sa slovenské a európske deti nemali tak dobre ako dnes, počas údajného diktátu morálneho relativizmu. Nikdy nemali takú zdravotnú starostlivosť, zabezpečené vzdelávanie, čo, keď sa pozrieme na katolícke diktatúry pod Salazarom a Francom, nebolo vždy bežné.
Aj naši náboženskí priatelia vedia, že vďaka európskemu modelu a civilnej rodinnej politike, podpore a množstvu ľudí, čo sa rodinám venujú profesionálne, od lekárov cez psychológov po učiteľov, môžu mať osem alebo dvanásť detí. Vďaka takému nenávidenému pokroku im nijako závažne nehrozí predčasná úmrtnosť a Nutella vyrába päťkilogramové dózy čokolády – pre veľké rodiny.
Samozrejme, že nie je úplne všetko v poriadku, vieme, v akom stave máme školy a zdravotníctvo, no ešte stále sme sa neprepadli na úroveň 19. storočia, nehrozí nám koniec sveta a dobre rozumieme tomu, že rodina ostane vždy oporou našich životov.
Nie je teda úplne jasné, o čo nešťastníkom z aliancie a pridružených križiackych organizácií ide. Mozaika sa stáva zrozumiteľnejšou, keď si k tejto aktivite doplníme nedávnu snahu biskupov pretlačiť do politických programov svoju agendu. A odrazu vidíme, že najväčším problémom Slovenska rozkrádaného schránkovými firmami, chobotnicami v zdravotníctve, decimovaním učiteľov je Istambulský dohovor a LGBT komunita.
