Dlhé roky som sa považoval za pravicového voliča napriek tomu, že moji ľavicovo zmýšľajúci priatelia mi neustále opakovali, že v slušnej krajine by človek s mojimi hodnotami mal voliť skôr sociálnu demokraciu alebo liberálno-ľavicovú alternatívu.
Na Slovensku to však bolo vždy akosi inak a najdôležitejší politický zápas sa viedol o základné smerovanie krajiny. Teda o to, či sa budeme približovať západnému modelu liberálnej demokracie, rozvíjaniu občianskej spoločnosti a rešpektovaniu základných humanistických hodnôt, ktoré tvoria aj uholný kameň európskeho integračného projektu.
Po roku '89 sa na ľavej časti spektra rodili zvláštne vízie akejsi tretej cesty, ktorá by Slovensko priviedla do geopolitického vákua, neskôr sa stala pravica jedinou reálnou alternatívou k mečiarizmu.
Podpora reformných vlád Mikuláša Dzurindu bola pre proeurópsky orientovaného voliča jedinou zmysluplnou voľbou. Pádom Radičovej vlády a prevalením kauzy Gorila sa však nadobro skončil čas detskej nevinnosti či skôr pravicového idealizmu.