Ešte nikdy od roku 1990 nebola Európa taká otrasená v základoch, a ešte nikdy od revolúcie preto neboli malé krajiny na okraji EÚ v takom nebezpečenstve. Najdôležitejšie zadanie pre novú vládu, nech ju bude tvoriť ktokoľvek, je preto dostať Slovensko čo najtesnejšie k jadru Európskej únie, pretože len toto postavenie zaisťuje krajine slušnú šancu na kľud a prosperitu.
Európu sužuje migračná kríza, ktorú nezvládla a už po pondelkovom summite s Tureckom sa môže začať rúcať schengenský priestor aj celá Únia, ako sme ju poznali.
Do čierneho scenára, s ktorým ale musí každá zodpovedná vláda tiež rátať, patrí úplný chaos na Ukrajine živený Ruskom, odchod Británie z EÚ, ktorý oslabí obe strany, erupcia v Grécku – či už pod ťarchou migrácie, alebo stále nezvládnutých ekonomických ťažkostí.
Nerobme si ilúzie, že Balkán rozhodený nekontrolovanou migráciou udrží na uzde všetky svoje vášne a staré krivdy bez jediného výstrelu, a buďme si vedomí, že z Bratislavy napríklad do Srebrenice je to len 660 kilometrov...
A to nechávame bokom možný ostrý konflikt medzi Tureckom (člen NATO) a Ruskom, ktorý sa môže začať v Sýrii vinou nejakej banálnej nehody, ako sa niekedy veľké tragédie začínajú. Putin a Erdogan sú pripravení hrať svoje hry veľmi tvrdo.
Takto nejako teda vyzerá svet za našimi humnami. Nie je tiež najmenší dôvod spoliehať sa na nejakú spoluprácu v rámci Visegrádu. Regionálna veľmoc Poľsko s Kaczyńskim aj bez Kaczyńského dá z historických dôvodov vždy prednosť Nemecku pred Ruskom a vzhľadom na jeho váhu oň bude mať Západ záujem.
Česko je – s troškou nadsadenia – vlastne sedemnástu spolkovou krajinou Nemecka a sociálna demokracia aj Andrej Babiš majú dosť rozumu na to, aby sa z tejto pozície púšťali do nejakého východného dobrodružstva.
Takže aj keď sa to zdá ako volanie smädného na púšti, treba akejkoľvek vláde od prvej minúty po voľbách pripomínať, že by mala úplne zmeniť rétoriku aj politiku v migračnej kríze, stiahnuť žalobu na kvóty a pridať sa k európskemu riešeniu, nech už bude akékoľvek. Akékoľvek. Slovensko nemôže ohroziť pár sto ľudí utekajúcich pred vojnou, a väčší počet od Bratislavy nikto nebude chcieť...
Predsedníctvo v EÚ by potom malo Slovensko zo všetkých síl využiť na demonštráciu toho, že je kompetentnou zodpovednou krajinou, ktorú na EÚ zaujímajú nielen dotácie, ale aj spoločné riešenia problémov, solidarita a kompromisy (čo samozrejme vôbec neznamená len držať ústa a krok).
Inak sa vláda nielen zahráva s budúcnosťou krajiny, ale priamo pred očami voličov ženie Slovensko do chaosu. Malé krajiny na periférii by boli celkom určite prvou obeťou európskeho nepokoja a rozkladu.
Robertovi Ficovi, ak bude premiérom, zostane len Viktor Orbán a tomuto objatiu opustených bude žehnať Vladimír Putin.
