Autor je spisovateľ
Používanie šable má falický význam. Keď sa muž oháňa svojou šabľou, je mocný, potentný... neodolateľný. Zbraň kompenzuje nedostatky jeho mužnosti.
Keď som si tieto riadky v nedeľu ráno čítal v detektívke „Viedenská krv“ britského spisovateľa a klinického psychológa Franka Tallisa, musel som vybuchnúť do smiechu. Samozrejme, že som si spomenul na signifikantný úraz z osláv volebných výsledkov, keď si niekto v eufórii pri pohrávaní sa s falickým symbolom porezal ruku.
Veď bolo treba osláviť, že nadštandardne zadlžený a takmer nadprirodzene neprirodzený Procházka prišiel o vysnívané pravicové líderstvo. A najmä bolo povinnosťou veľkolepo si uctiť, že štandardne skorumpovaný Smer prišiel o veľkú časť svojho elektorátu a pravdepodobne aj o premiérsku stoličku.
A do oboch televíznych povolebných debát pripomínajúcich skupinové terapie, v ktorých sa pacienti psychiatrického oddelenia hádajú, kto z nich je ten skutočný Napoleon, bolo treba prísť síce s obviazanou rukou, ale už so zahojeným egom.
