Spôsob, akým slovenskí politici hovorili o útoku v Bruseli, ukazuje, kto už dokampaňoval a kto ešte pokračuje.
Vo veľkom varovnom turné pokračuje nečakaný líder opozície v exile Sulík. Priamo z Bruselu, čo by mohlo znieť zúčastnene a naliehavo, razantne vyzýva konať. Európa by mala podľa neho uzavrieť hranice, akoby to bola lodná komora, kde stačí zavrieť vráta a neprejdú.
Ďalej odsudzuje výsledky nedávneho summitu s Tureckom ako nedostatočné a najmä predpokladá, že medzi vízovo uvoľnenými Turkami, ktorí by prišli za rodinou, prácou či nebodaj len tak, by boli teroristi. A to ešte nespomenul také nuansy, že by aj tí Kurdi prišli a svárili sa s Turkami rovno pod jeho oknami.
Koľko si tu my sami vieme vyprodukovať napätia a osočovania, že na to naozaj nepotrebujeme ani cudzorodé prvky. Nám stačili jedny voľby a sme v zákopoch. Keby tak ktosi poradil Zuckerbergovi, mohli by sme po sebe na facebooku hádzať virtuálne Molotovove kokteily.
