Autor je šéfredaktor časopisu DOBRÁ ŠKOLA
Pripravované programové vyhlásenie vlády - mám na mysli jeho časti, ktoré sa venujú Školskej politike a regionálnemu školstvu - je typickým úradníckym pamfletom plným nezmyselných viet (počínajúc hneď prvou) a neuveriteľným množstvom slovného balastu.
Vláda napríklad sľubuje, že „podporí zvýšenie dôrazu na posilnenie analytického myslenia". Na inom mieste sa zasa zaväzuje, že bude „eliminovať bezpečné používanie internetu“ (nežartujem).
Hoci text na viacerých miestach tvrdí, že naše školstvo potrebuje „zásadné systémové zmeny“, dokument sľubuje iba leštenie a mierne zlepšovanie existujúceho systému.
Neobsahuje ani náznak nejakej zásadnejšej, paradigmatickej zmeny. Ešte aj názov kapitoly znie po starom Školská politika, hoci dnes by už jednoznačne mal znieť Vzdelávacia politika. Čoraz viac vzdelávania už totiž so školami nesúvisí.
Učiteľom zvýšia platy iba symbolicky. Sú sklamaní Čítajte Učitelia zostali nevypočutí
Pokiaľ ide o zvýšenie financovania vzdelávania – kruciálny predpoklad akýchkoľvek zásadnejších zmien vo vzdelávaní – ponúkané kvantitatívne záväzky sú krutým výsmechom učiteľov a celej progresívnej časti našej spoločnosti.
Napísať v preambule, že „rozvoj školstva je jednou z najvyšších priorít vlády“ a súčasne navrhnúť každoročné šesťpercentné zvyšovanie platov učiteľov (navyše od roku 2018!), to sa vari ani nedá komentovať. Kde boli vládni politici v januári a vo februári, keď boli plné námestia štrajkujúcich učiteľov a rodičov? V Paname?
Bez súkromných zdrojov
Pokiaľ ide o financie, programové vyhlásenie obsahuje aj jednu vyslovene skrytú pascu. Vláda sa zaväzuje, že „úroveň verejných zdrojov, vkladaná ročne do školstva, bude na konci volebného obdobia v roku 2020 porovnateľná s priemerom krajín EÚ“.
