Autor je redaktor MF DNES
Francúzsky Štrasburg a tam sídliaci Európsky parlament sú miestom, kde môžete stretnúť mnohých zaujímavých ľudí. A to nielen medzi europoslancami, ale aj novinármi, pretože predovšetkým zo západnej Európy sem chodí skutočná novinárska elita.
Jedným z nich je môj dávny priateľ, ktorý ako spravodajca jedného z najväčších nemeckých denníkov po niekoľkých spravodajských postoch zakotvil v EÚ.
„Viktor Orbán je úplne iná liga než Jaroslaw Kaczyński. Cez svoju politiku si dokázal udržať pradivo vzťahov v západnej Európe, predovšetkým svoje prepojenie na bavorskú Kresťansko-sociálnu úniu aj na kresťanských demokratov Angely Merkelovej. A veľmi cieľavedome tie vzťahy pestuje,“ hovoril mi, keď sme sa dostali k situácii v Poľsku a Maďarsku. „To mu dáva šancu hrať skutočne európsku ligu. A to Jaroslaw Kaczyński a jeho ľudia, ktorí majú za spojencov len britských konzervatívcov, jednoducho hrať nemôžu.“
O niekoľko dní sa jeho slová potvrdili, keď jednoznačnú podporu Orbánovi najskôr vyslovil a potom aj prijatím na súkromnej audiencii symbolicky preukázal emeritný nemecký kancelár Helmut Kohl.
Práve on z Angely Merkelovej do značnej miery urobil svoju nástupkyňu, no dnes sa s Orbánom zhoduje na najdôležitejšej európskej otázke, ktorou je riešenie migračnej krízy.
Kohl dal v tomto zmysle jednoznačne za pravdu Orbánovi, ktorý je prinajmenšom v pohľade na migrantov považovaný za najvážnejšieho úniového oponenta Merkelovej a jej politiky otvorených dverí.
Orbánov plán kríva
Nie je zrejme náhoda, že sa to stalo v dňoch, keď Orbán prišiel so svojím desaťbodovým plánom na riešenie migračnej krízy. Jeho základom je, aby sa migranti do Európskej únie vôbec nepúšťali.
A aby sa ich žiadosti o azyl vybavovali v tretích krajinách, kde by mali byť podľa Orbána vytvorené tábory, z ktorých by sa neúspešní žiadatelia o azyl vracali rovno do bezpečných tretích krajín, respektíve do svojich domovských štátov.
Problémom plánu, ako všetkých podobných nápadov, ktoré kolujú v hlavách i mnohých ďalších európskych politikov, je praktická realizácia. Ako chce Orbán prinútiť akúkoľvek tretiu krajinu, aby s niečím takým súhlasila?
EÚ na rozdiel od Austrálie, ktorej vo svete kritizovaným riešením problémov prílevu migrantov sa Orbán inšpiroval, nemá žiadne Nauru ani Papuu-Novú Guineu, kde by bolo možné utečeneckom tábory zriadiť.
A ak maďarský premiér o nejakej takej krajine vie, mal ju rovno vo svojom pláne vymenovať. To by bol reálny základ na rokovania a nielen zdanie alternatívy k plánom Angely Merkelovej a väčšiny západných krajín na postupné riešenie migračnej krízy.
Dohoda s Tureckom jediná funguje
V riešení migračnej krízy existuje zatiaľ len jediný reálny úspech. Nie je ním Orbánov plot, ktorý iba odklonil prúd utečencov smerujúcich cez Maďarsko do Chorvátska a Slovinska, ale dohoda EÚ s Tureckom. Vďaka nej sa podarilo prílev migrantov smerujúcich z Turecka do Grécka a potom ďalej do Európy prakticky zastaviť.
O podobné riešenie sa teraz EÚ snaží aj pri líbyjských brehoch, kde sa udiali prvé kroky pri rokovaní s novou vládou národnej dohody v Tripolise.
