Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
Dobre, videli ste ich, možno vás zaskočilo, keď jeden z nich doniesol do parlamentu zbraň, ani sa mu nemôžeme čudovať, keď vieme, ako sa medzi sebou rozprávate, horšie ako v saloone, a to ešte väčšina ľudí nevidela váš bufet, neskoro poobede, keď borovičkujete a dohadujete si poľovačky a futbalové zápasy.
Dobre, videli ste ich, viete, že nemajú radi módne trendy, že sa búria proti diktátu návrhárov a módnych domov, nechcú nosiť jedno leto pánske tangáče a v zime kašmírové svetríky anorektických manekýnov, nečítajú Vogue a nenosia mokasíny k azúrovým farbám voľných nohavíc.
Majú celoročnú módu, od polovice 30. rokov sa nezmenila, pod vplyvom čínskeho textilného priemyslu síce opustili hnedé košele z Porýnia a tesilové nohavice zo Sliezska, nosia napasované tričká, zelené, signálne, s potlačami a nejaké rifle, z trhu alebo zo zbitých cudzincov.
Neupravujú si brady balzamom, nosia iba krátke fúzy, do ktorých sa nezachytí segedínsky guláš, nemíňajú na holičov, na parfumy a dezodoranty, majú fašistický štýl, v tomto oblečení sa dobre uteká, bije aj zasadá, po kúpeli s chalanmi v jednej vírivke rýchlo schne a dá sa vymeniť bez sentimentálnej ujmy.
Videli a čítali ste
Dobre, videli ste ich, ako ponižujú cestujúcich vo vlakoch, chvália sa fotografiami s vystrašenými Rómami, sedia im oproti, ako dozorcovia, vždy mali slabosť pre vlaky a poriadok, tušíte, ako by sa najradšej opýtali: Ihre papieren bitte, ako sa cítia dôležití, keď oznamujú, že idú vyšetrovať vraždu, napriek tomu, že časť z ich voličov sa už dnes vyhráža v súkromných správach smrťou, väzením, bitkou všetkým, ktorí ich nazývajú pravým menom.