Autor je spisovateľ, jeho diela obsahujú vulgarizmy. V rubrike je náhradníkom Katarzie počas jej neprítomnosti.
Správne, správne. Čistá, morálna, európskym liberalizmom nenakazená duša nemôže inak, len zatlieskať pohonu proti knihe Sekerou a nožom, ktorá sa – akiste len v snahe klaňať sa hlboko pred Západom a poprieť pravé slovenské rodoľubstvo – ocitla v učebných osnovách.
Ak sa dnes započúvame do slovníka mládeže a čudujeme sa, že írečité vulgarizmy v ňom vedú nad inými – nemrzkými – slovami v pomere niekedy aj desať ku jednej, potom treba istotne hľadať vinníka v slovenskej literatúre. A nie, povedzme, v hudobnom žánri hip-hop.
Napríklad taká pieseň s textom: „Do chce je..ť? Do chce je..ť? Cítim to vo vzduchu, že všetci sa chcú je..ť. Všetci sú nadržaný jéééje (v prepise to nájdeme aj s touto hrubkou...) Na parkete vrtí sa už každá pi... Feťáci kričia jéje, všade sa dneska fetuje. Ľudia sa j..ú len za love. Môžeš mať malý k...t, sú iba love. Všetky ľudia kričia jeje. Stojí mi k...t jééjeje.“
No, ale kto by sa nad tým pohoršoval? Veď mladý človek vie, že je to iba zábava, ktorá zľahka prejde jeho vnútrom plným ušľachtilých citov.
Ale škola má byť vážna a jej poslaním je mládeži demonštrovať, že umenie je krásne a národ tiež. A taká veta „tu máte, vy starý k...t“, ktorou hrdina počastuje otca, do knižky nepatrí. Aj keď dakto môže tvrdiť, že próza len odzrkadľuje slovník primitívnych ľudí, alebo si vymýšľať nezrozumiteľné argumenty, že je to predsa paródia.