Ak by si niekto myslel, že sme v posledných mesiacoch boli svedkami postupného pochovávania slovenskej pravice, tak dnes sa začal úvodný chod pravicového karu.
Umelé vyvolanie vnútrostraníckych volieb a zvolanie mimoriadneho snemu prakticky bez dôvodu, ako to urobil Richard Sulík, je ukážkou toho, že predsmrtný kŕč chytil už aj SaS.
Nemusíme byť Sulíkovými fanúšikmi, aby sme dokázali racionálne povedať, že po voľbách sa z neho a SaS stala posledná žijúca pravicová alternatíva.
Richard Sulík sa vzdá vedenia v SaS, chce ju tým uchrániť pred samotrýznením Čítajte Ekonomická odbornosť sa im nedá uprieť a hlavne sú jedinou opozičnou stranou, ktorá je okrem nevkusnej sebaprezentácie schopná vyprodukovať racionálne návrhy hodné vecnej diskusie.
A takýchto návrhov bude v najbližšom období treba mnoho, lebo do súťaže nejdú len s vládou, ktorá je napriek účasti Mosta a torza Siete iba faceliftingom Ficovho druhého kabinetu, ale bojujú aj s odborníkmi na populizmus, demagógiu a, žiaľ, aj (skrytý) fašizmus, ktorý s nimi sedí v opozičných laviciach.
