Autor je teológ, publicista a moderátor
Aké to je, dokopať niekoho do bezvedomia, kým sa mu neprevrátia oči, negra, žida, punkáča, pred barom Mariachi, v Nitre alebo v Chicagu 90. rokov, pár ulíc od miest, kde Obama začínal svoju kariéru?
Aké to je, nechávať sa kérkovať runami a svastikami, biliardovými guľami 88, číslom, pod ktorým kandidoval na Slovensku za Kotlebu, neonacista Magát, špecialista na Hitlerovu mierovú politiku a eugeniku?
Aké to je, hrať pred šesťtisíc skinheadmi v zjednotenom Nemecku, za Wiesbadenom, keď je tvojou jedinou rodinou White Pride bratstvo amerických nacistov a nemeckých hlupákov, medzi ktorých sa v dave primiešavajú skinheads z Čiech a Poľska?
Aké to je, odmietnúť pôvodnú subkultúru SKA Skinheads, vymeniť Bad Manners za Skrewdriver, uveriť, že za každým meškajúcich vlakom stoja tajomné skupiny, smrdieť od piva, od rána do večera mať penu na pohári a v kútikoch úst, prechádzať sa po meste s vlajkami Ku-Klux-Klanu, kopať do ľudí, nadávať na federálnu vládu a veriť, že vo Washingtone žijú iba buzeranti a komunisti?
Priniesol knihu spomienok
Christian Picciolini prišiel do RTVS podvečer. Doniesol svoju knihu, spomienky najslávnejšieho amerického neonacistu.
Sedeli sme na chodbe pred štúdiom s Dušanom Ondrušekom a Jankom Benčíkom, hovoril nám, že do Bratislavy pricestoval z Instanbulu, z konferencie o násilnom radikalizme.