Potvrdenie pritakávača Binaliho Yildirima ako nového premiéra Turecka otvára predposlednú kapitolu v kampani autoritárskeho tureckého prezidenta Erdogana za transformáciu krajiny z parlamentnej demokracie na prezidentský model.
Yildirimov predchodca, bývalý premiér Ahmet Davotuglu, bol začiatkom tohto mesiaca prinútený odstúpiť po tom, čo sa nesklonil pred majestátom Erdoganovho úradu. Výkonná moc v Turecku odvtedy spočíva na prezidentovi bez ohľadu na to, čo hovorí zákon.
„Najdôležitejším poslaním, aké dnes máme, je zmeniť ústavu na exekutívny prezidentský systém," povedal Yildirim na mimoriadnom sneme vládnucej strany AKP v nedeľu. „Pán prezident, vaša cesta bude našou cestou.“
Erdogan, ktorý spoluzakladal AKP a viedol ju ako premiér trinásť rokov, vyhral v prvých priamych prezidentských voľbách Turecka v roku 2014. Podmienky tohto postu vyžadovali, aby bol formálne nezávislý aj od strany, aj od vlády, ale jeho autoritu nikdy nespochybnili.
Teraz, pri Yildirimovom príchode, sa Turecko stáva de facto autokraciou, pričom AKP sa snaží kúpiť dostatok parlamentných hlasov, aby sa ňou stalo aj oficiálne.
Tento vývoj vnesie do tureckej politiky seizmické zmeny. V krátkodobom horizonte rozdúcha napätie s etnickými Kurdmi, keďže Erdogan hrá kartu vnútroštátneho terorizmu, aby zvýšil podporu svojej autokratickej vlády.