O platoch učiteľov sa teraz búrlivo debatuje nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Vlani v septembri publikoval tím z pražského vedeckého a vzdelávacieho pracoviska CERGE-EI štúdiu, ktorá sa zaoberala platmi učiteľov a motiváciou tých najlepších mladých ľudí sa tejto profesii venovať.
Vedci vedení Danielom Münichom dospeli k záveru, že platy v českom aj slovenskom školstve sú nízke, záujem najlepších o učiteľstvo malý a že to bude mať neblahý vplyv na kvalitu života oboch krajín v budúcnosti.
Slovenská vláda sľúbila vo svojom programe učiteľom šesťpercentný nárast platov teraz v septembri a potom každý rok od 1. januára 2018. Je to na základe vašich poznatkov správny prístup?
„V štúdii konštatujeme, že aby zvýšenie platov malo dlhodobý význam a vplyv na kvalitu učiteľov a školstva, musí byť prísľub dostatočne vierohodný a dostatočne dlhodobý. V tom je Slovensko ďalej než Česká republika, pretože slovenský prísľub je v číslach, je vo vládnom vyhlásení a je na dlhší čas ako rok. V Česku sa teraz rokuje len o platoch na budúci rok.
Druhá vec je tá, že čísla by mali nadväzovať na výkon ekonomiky a rast miezd v národnom hospodárstve. V Česku sa teraz diskutuje o päťpercentnom náraste na budúci rok a predpoveď Českej národnej banky je rast platov v národnom hospodárstve tiež o päť percent.
Takže ak sú Česká republika a Slovensko na spodnom konci všetkých porovnaní platov učiteľov voči ostatným vysokoškolákom v celej EÚ, učiteľov čaká len ďalšie zaostávanie alebo v lepšom prípade udržiavanie neutešeného stavu.“
V Česku ministerka školstva žiadala zvýšenie o desať percent, to nie je dosť?
„Ministerka koná vo veci, kde by mal dôrazne konať premiér. Nemalo by to byť bilaterálne rokovanie medzi ministrom financií a ministerkou školstva, pretože toto je vec celej vlády.
Mali by to byť dokonca diskusie celej demokratickej politickej reprezentácie, pretože záväzok by mal byť o úrovni platov na päť - desať rokov. Inak nemá veľký zmysel. Možno si o niečo polepšia dnešní učitelia, ale určite to nezlepší záujem o učiteľskú profesiu a záujem dobrých učiteľov zostať. A to je ten najväčší problém.“
Nie je to úplne nereálne - chcieť od akejkoľvek politickej reprezentácie záväzok na päť - desať rokov?
„Politická reprezentácia je výsledkom spoločenských preferencií. Teraz je v Česku v hre valorizácie penzií, to je veľmi drahá záležitosť v desiatkach miliárd korún, finančne porovnateľná s nárokmi na rast platov učiteľov. Mám pocit, že spoločenský dopyt po vzdelaní je stále, žiaľ, len verbálny.“
A čo by sa malo s učiteľskými platmi konkrétne urobiť, aby bolo povolanie atraktívnejšie pre dnešných stredoškolákov, čerstvých absolventov vysokých škôl a pre dobrých učiteľov? Mal by byť na začiatku platový skok?
„To je detail. Znova by som povedal, že musí byť dlhodobá stratégia, záväzok na päť, v lepšom prípade na desať rokov dohodnutý aj s opozíciou. Ideálne by bolo, keby sa vláda aj opozícia zhodli na jednom ministrovi školstva, ktorý by vo funkcii vydržal, aj keby sa menila vláda... A zhoda musí byť, samozrejme, aj na tom, kde vziať peniaze.“
Inštitút vzdelávacej politiky pri slovenskom ministerstve školstva navrhuje, aby sa platy učiteľov dostali na úroveň 80 percent platov iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Nie je to málo? Nemali by mať učitelia rovnaké platy ako ostatní vysokoškoláci?
"V tom je potrebná trocha opatrnosti. V prvom rade treba naozaj porovnávať učiteľské platy s vysokoškolákmi, nie s priemerným platom. Zároveň treba povedať, či sú to platy všetkých, alebo len vysokoškolákov vo verejnom sektore, kde práca ponúka oveľa vyššie istoty, a dá sa pochopiť, keď je to na úkor platu.
Ďalšia dôležitá vec je, že v regionálnom školstve v oboch krajinách dominujú ženy, ktorých platy sú na voľnom pracovnom trhu nižšie ako platy mužov. Čo oboje čiastočne vysvetľuje veľký rozdiel medzi platmi učiteľov a iných vysokoškolákov. Takže zvýšenie platov u učiteľov by nemalo ísť na sto percent platov ostatných vysokoškolákov.“
