Švajčiari hlasovali o tom, či by mal každý občan dostávať od štátu určitú minimálnu sociálnu dávku v rovnakej výške. Bez ohľadu na to, či pracuje, alebo nepracuje, či je bezdomovec, alebo milionár.
Nepodmienený univerzálny základný príjem funguje presne takto. Je určený pre každého člena spoločnosti, aby si pokryl základné životné potreby. A nemusí pritom vláčiť na úrady stohy papierov, aby preukazoval svoje rodinné a finančné pomery.
Vo švajčiarskom nedeľňajšom referende sa priamo nehlasovalo o výške takéhoto príjmu. Ale jeho iniciátori navrhovali stanoviť ho na 2500 eur na dospelého a 625 pre každé dieťa. Väčšine Slovákov by sa pri takejto „sociálnej dávke“ začkalo od úžasu.
Švajčiarsko je však typické vysokými životnými nákladmi. Väčšine obyvateľov Zürichu by spomenutá suma ako-tak pokryla nájom, stravu a zdravotné poistenie.
Prežije základný príjem?
Podľa očakávania konzervatívni Švajčiari v referende myšlienku základného príjmu odmietli, a to pomerom 77 k 23 percentám. „Peniaze za nič“ rozdávať nebudú. Ale správy o predčasnej smrti základného príjmu sú naozaj predčasné.
Prečo by mal niekto dostávať peniaze za nič, bez práce a bez snaženia? Takéto „peniaze za nič“ však má dnes každý moderný štát.
Až do konca stredoveku naozaj platilo, že „kto nepracuje, nech neje“. Technológie na výrobu potravín, šatstva a stavbu domov boli nerozvinuté. Naozaj bolo nutné tvrdo robiť aj na základné prežitie. Kto nemal políčko a kravku, mal s prežitím veľký problém. Ale aj vtedy sa o tých najbiednejších snažili postarať cirkvi alebo jednoducho súcitní ľudia.
Dnešné výrobné technológie sú natoľko vyspelé, že prinajmenšom v celej Európe a USA, a tiež vo veľkej časti Ázie a Latinskej Ameriky nik nemusí otročiť 12 hodín denne, aby nezomrel od hladu.
Džungľa dávok
Už od 19. storočia začal štát vytvárať systémy dôchodkového, zdravotného a sociálneho poistenia. Tieto systémy sa vytvárali paralelne a podľa aktuálnych potrieb. Výsledkom je džungľa príspevkov, dávok, štipendií, životného minima, hmotnej núdze a pod.
Veľa dávok sa buď navzájom kombinuje, alebo vylučuje. Administratíva takéhoto systému je nielen únavná, ale aj drahá pre štát i pre občana. V USA, Rakúsku či vo Francúzsku ešte omnoho viac ako na malom Slovensku.
