Autor je spravodajcom Českého rozhlasu v Bruseli.
Európsky parlament nebude legitímny „ešte sto rokov“. Kto povedal niečo také, zástanca brexitu uprostred vyhrotenej kampane? Alebo líder niektorej z radu silnejúcich nacionalistických strán? Bol to François Mitterrand v roku 1991; iste dobrý Európan.
Súčasný stav v Európskej únii, keď sa Junckerova Európska komisia čoraz silnejšie spája s Európskym parlamentom a členské štáty sú pre obe inštitúcie hocikedy na ťarchu, je nebezpečný. O to horšie je, že sa objavujú myšlienky, ako tento stav ešte posilniť, napríklad pridaním ďalších právomocí europoslancom.
Vinný je Brusel
Čo sa stane, ak Briti v referende odhlasujú svoje vystúpenie z Európskej únie? Mnohí politici a diplomati, hoci si takýto výsledok (väčšinou) neželajú, v ňom zároveň vidia príležitosť. Podľa nich by malo byť reakciou na britský odchod rýchle a výrazné posilnenie európskej integrácie. Diplomati hovoria o tom, že Nemecko a Francúzsko ihneď po eventuálnom britskom „Nie" predložia plán na zomknutie sa ostatných členov.
Okrem populistov, ultranacionalistov či obdivovateľov prezidenta Putina si súdny človek rozklad Európskej únie nemôže priať. Predovšetkým v našom geografickom priestore by to bol hazard s národnou bezpečnosťou i s hospodárskou prosperitou.
Legitímna je však debata o formách ďalšieho vývoja Únie. A tu má pravdu predseda Európskej rady, teda európskych summitov, Donald Tusk. „Boli sme takí posadnutí myšlienkou na okamžitú a úplnú integráciu, že sme si nevšimli, že obyčajní ľudia, občania Európy, nie sú takí euronadšení ako my,“ povedal Tusk koncom mája v Luxemburgu.
Európania sú znechutení chabou kondíciou ekonomiky, nezamestnanosťou, stúpajúcou nerovnosťou, imigráciou, korupciou.