Autorka je politologička, pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave
Britské referendum o vystúpení z EÚ vyslalo do Európy dve dôležité posolstvá (žiada sa mi napísať “messages”, ale vzhľadom na aktuálny vývoj by sme si zrejme na kontinente mali dať s angličtinou pokoj). Obidve sa svojou podstatou neviažu ani tak na výsledok, ako skôr na vznik a priebeh tejto udalosti.
Prvé posolstvo je o vnímaní toho, čím projekt európskej integrácie je. Bolo by však mylné interpretovať rozhodnutie Britov ako jasnú správu o potrebe posilniť suverenitu členských štátov na úkor Únie.
Prečo? Pretože Veľká Británia bola členským štátom s najvyšším počtom vyrokovaných výnimiek z pravidiel EÚ. Takmer všetky tieto výnimky hovorili v prospech zachovania rozhodovania britskej vlády o daných veciach, teda v duchu posilnenia suverenity krajiny.
Reforma Európskej únie, ktorej jediným cieľom by bolo prinavrátiť časť suverenity členským krajinám, by nemusela byť úspešnou z pohľadu zachovania projektu európskej integrácie, hoci len v oklieštenej podobe.
Rébusom bez správnej odpovede totiž naďalej ostáva, koľko suverenity je už dosť a ako zabezpečiť férové rozdelenie zodpovednosti za výsledky politiky, ktoré by neumožňovali hodiť vinu za neúspech či zlyhanie na plecia toho druhého (teda na národnú vládu alebo v opačnom prípade na Brusel). Takáto reforma by mohla byť z dlhodobého hľadiska len prvým krokom k úplnému zániku.
Myslím si, že signál, ktorý nám britské referendum vyslalo a ktorým by sme sa mali zaoberať, je skôr o vnímaní charakteru toho, čo nazývame projektom európskej integrácie.
Zmeny vo fungovaní a v politikách EÚ sú určite namieste, to nespochybňujem, ale ani sa neobávam, že by toho Únia nebola schopná. Integrácia je transformačným procesom nielen členských štátov, ale aj Únie ako takej.
Ustúpili ideály, skúmali sa len ekonomické výhody
Trend v náraste podpory euroskeptických až nacionalistických politických zoskupení naprieč Európskou úniou a udalosti späté s britským referendom (a myslím tým nielen výsledok, ale aj jeho iniciovanie a spôsob, akým sa viedla diskusia o zotrvaní/odídení) však poukazujú aj na inú dimenziu integrácie.
Európska únia ako hodnotový projekt dnes pre veľkú časť Európanov (nielen Britov) predstavuje vyprázdnený pojem. To, že integrácia priniesla európskym štátom dlhodobý mier, lepšie vzájomné vzťahy, vyššiu bezpečnosť, partnerstvo (teda vzťah, v ktorom sa môžete na toho druhého – partnera – spoľahnúť) či vzájomnú spolupatričnosť (nazývané aj solidarita) sa v poslednom období, minimálne od posledného „veľkého“ rozšírenia, dostáva do úzadia.
Ekonomická výhodnosť integračného projektu, prosperita členských štátov, benefity pre európskych občanov sa stali predajnými artiklami myšlienky Európskej únie.
Čo bude, keď prestanú plynúť eurofondy
A neklamme sami seba, naše východoeurópske krajiny vrátane Slovenska na tom majú svoj nemalý podiel. Už roky, prakticky už od predreferendovej kampane o vstupe SR do EÚ, sa Únia v našej krajine vníma cez prizmu ekonomických výhod, podpory cez štrukturálne fondy a prílev zahraničných investícií.
