Autor je filozof a vysokoškolský učiteľ.
Po roku verejnosť opäť vzrušil povolený pochod pravicových extrémistov bratislavskými ulicami a opäť nastolil všeobecnú, ale stále živú (dokonca, zdá sa, že čoraz naliehavejšiu) otázku o tom, aký je (alebo by mal byť) vzťah demokratického režimu k extrémizmu, a tiež veľmi konkrétne, praktické otázky.
Napríklad musí magistrát povoliť takýto pochod, keď žiadosť síce spĺňa formálne kritériá, ale vopred sa vie, proti čomu či proti komu bude namierený, alebo je ho možné na základe niektorých indícií (povedzme už podľa toho, kto konkrétne žiada o povolenie) vopred zakázať, či v jeho priebehu pozastaviť na základe konkrétnych prejavov, ako je propagácia násilia, rasizmu, národnej alebo etnickej neznášanlivosti, či priamo násilných prejavov?
Nie som právnik a na spomínané otázky sa pokúsim odpovedať z perspektívy môjho odboru – politickej filozofie s tým, že ich zasadím do širšieho kontextu vzťahu demokracie a extrémizmu, teda problému, ktorý sa v súčasnosti netýka výlučne Slovenska, ale celej Európy, ba dokonca sveta (vezmime si len ako príklad dnešnú situáciu v USA alebo na Filipínach).
Na úvod by bolo zrejme užitočné povedať, čo si konkrétne predstavujem pod týmito pojmami.
Čo je extrémizmus?
Extrémizmus je „extrémom“ vždy k niečomu - v danom prípade k demokracii. Pod extrémizmom tu preto budem chápať každú ideológiu, postoj, prejav, hnutie, stranu, ktoré natoľko vybočujú z rámca toho, na čom je založená demokracia, až tvoria jej protiklad.
Aké sú teda základy demokracie?
Už v dávnej minulosti dvaja vari najznámejší antickí filozofi Platón a Aristoteles stanovili päť najhlavnejších charakteristík demokracie: rovnosť, slobodu, rozmanitosť (pluralitu), vládu väčšiny, resp. ľudu a zároveň vláda zákona.
Pritom upozorňovali, že stačí málo a po prekročení istej miery možno ľahko skĺznuť do extrému, krajnosti, do najradikálnejšej formy demokracie, ktorá je v podstate popretím skutočnej demokracie, a zrazu z rovnosti sa stáva rovnostárstvo, zo slobody svojvôľa alebo otroctvo, z plurality – bezzásadovosť, z vlády väčšiny – tyrania väčšiny a z vlády zákona – despotizmus ľudu.
