Autor je riaditeľom STRATPOL-u (Inštitútu strategických politík)
Tak neviem, ale mne sa tá Európska únia nie a nie vzďaľovať... a ani ten Brusel neuteká... Už som chcel aj ja v súlade so súčasnými trendmi zanadávať na Úniu, že uhorky, ale v šaláte sú nasekané a je úplne jedno, či sú zakrivené, alebo nie, a aj tak ich mám od matky.
Keď som pred niekoľkými mesiacmi stál na poľsko-ukrajinskej hranici asi štyri hodiny, tiež sa mi chcelo na niečo ponadávať, ale európsky projekt so Schengenom bol asi to posledné, čo by mi napadlo.
Rozmýšľal som, koľko by mi pri podobných podmienkach trvalo, kým pôjdem nakúpiť do Kittsee – cesta pätnásť minút, nákup päť minút, čakanie na hranici štyri hodiny... A tak som na EÚ zasa len nenadával, dokonca sa mi zdala byť milšia ako kedykoľvek predtým...
Potom, že vynadám aspoň bruselským úradníkom, však kto by nechcel vynadať úradníkom, a najmä bruselským, tí sú ďaleko, nemôžu sa brániť, a veru tak sa najlepšie na niekoho nadáva...
Ale potom mi napadlo, že na Slovensku nedáva ani neberie úplatky nejaký Jean-Pierre z Lyonu či Tomasz z Krakova. Ani nikto z nich nenapísal naše zastarané školské osnovy.
Viem, je to také oslobodzujúce vynadať za naše vlastné neúspechy iným, lebo však my sme dokonalí a spravujeme svoj štát bezchybne, tak jasné, že za to môžu úradníci. Bruselskí navyše.
