Bude to pätnásť rokov. Na Slovane som robil asistenta pánovi trénerovi pri jednom z mládežníckych výberov. Myslím, že to bolo béčko mladších dorastencov.
Poslali ma tam zo školy a mal som sa pýtať na pána Ivana Hrdličku. Ako malý som slovanistom nikdy nebol, najslávnejšiu éru tohto klubu som nezažil, starší pán na ihrisku za futbalovým nástupiskom v zimnej čapici na mňa pôsobil veľmi príjemne. Ale priznávam, nevedel som, kto to je.
Hanba. Slovan prehral v Lotyšsku rozdielom triedy a v Európe skončil Čítajte Učil a vysvetľoval čo a ako nielen hráčom, ale aj mne. Spomínam na to rád. Hovoril som si, že to bude super skúsenosť. Keď som sa po pár dňoch dozvedel, že Ivan Hrdlička bol členom základnej zostavy, ktorá v roku 1969 zdolala Barcelonu a vybojovala vtedajší Pohár víťazov pohárov, obarila ma zmes hanby a nekonečného nadšenia.
Hanby preto, že som to nevedel hneď, a nadšenia, že ten človek ma bral úplne normálne. Okamžite som pálil do Univerzitnej knižnice a študoval som noviny z roku 1969. Tú základnú zostavu som sa naučil naspamäť.
Dnes hrali predkolo Európskej ligy nasledovníci Ivana Hrdličku.
To, čo museli bývalí slávni hráči, fanúšikovia, ale aj bežní koncesionári pozerať na verejnoprávnej Dvojke RTVS, neznesie nijaké kritériá ničoho. Nebol to futbal hodný značky Slovana, nebol to futbal hodný partie chalanov, ktorí nič iné nerobia, len hrajú futbal.
