Keď poľskí biskupi pozývali účastníkov na medzinárodné stretnutie katolíckej mládeže, pápež nebol uvedený ako hviezda programu. Asi málokoho úprimne prekvapí, že pápežove myšlienky boli odsunuté na poľskej scéne na okraj. Konzervatívne prúdy tu držia pozície v cirkvi aj vo vláde.
Liberálnejší duchovní sa vidia v pápežovi, v jeho rétoricky opatrnom, no dôslednom otváraní tém, ktoré sa doteraz zdali príliš ťažké, aby sa nimi dalo pohnúť.
Takúto iniciatívu jemného postrkovania k otvorenosti vnímajú mnohí ako ozdravnú a posúvajúcu cirkev bližšie k občianskej spoločnosti. Priaznivci otvorenej cirkvi si vedia predstaviť skromnejšiu pozíciu tejto inštitúcie, ktorá neobrastá štát, ale tvorí dielik v katalógu iných spolkov, združení a iniciatív.
Ale proti prístupu "jedna z mnohých" stojí konzervatívna predstava cirkvi, ktorá neponúka to, čo možno nájsť aj vo vedľajšom "kráme". Je možné, že takáto osvietená a otvorená cirkev by nenabrala viac príslušníkov, ale menej. Mnohí v nej totiž hľadajú práve to, čo im vo svojej najrigidnejšej forme ponúka.
