Medzi tisíckami ľudí pozatýkanými v posledných dňoch v Turecku sú aj dvaja muži, ktorých ešte nedávno pokladali takmer za národných hrdinov. Piloti. Vojaci. Obrancovia vlasti a statoční chlapíci.
Tak o nich písali v tureckej tlači. Teraz sú z nich vlastizradcovia.
Položili ich na obetný oltár obnoveného priateľstva iných dvoch mužov. Prezývaných ako cár a sultán. Majú veľa spoločného. Ruský vladár Vladimir Putin a turecký panovník Recep Erdogan.
Zostrelený suchoj
Ešte vlani 24. novembra dvaja tureckí elitní piloti sledovali starostlivo z tureckej strany hranice vzdušný priestor nad Sýriou. Bolo tam živo.
Rusi bombardovali severné časti krajiny a v niektorých chvíľach ich stroje prelietali v tesnej blízkosti tureckého územia. Keď sa jedno z lietadiel ocitlo v tureckom vzdušnom priestore, Turci zo svojho stroja F-16 vyslali varovanie. Rusi nereagovali a vleteli nad Turecko znova.
Tureckí piloti podľa pokynov svojho velenia ruský bombardér SU-24 s istotou „zložili“.
Ruskí piloti sa katapultovali, ale živý sa na zem dostal len jeden. Olega Peškova zastrelili rebeli zo sýrskeho územia vo chvíli, keď sa spúšťal padákom.
Tiež to boli Turci, príslušníci tzv. 10. pobrežnej brigády, čo je radikálna skupina etnických Turkov, resp. sýrskych Turkménov, ktorí žijú v severnej Sýrii. Mnohokrát zasiahli bezmocného pilota, ktorý nemal jedinú šancu uniknúť, a strieľali zúrivo aj do skrvaveného tela visiaceho na popruhoch padáka ako handrový panák.
Prečo sa vládca Kremľa nahneval
Keď videozáznam zvrátenej scény, keď povstalci jasajú nad zohaveným telom, niekoľkýkrát zhliadol prezident Putin, zaškrípal zubami a povedal: „Je to rana do chrbta.“
Keď sa Putin hnevá, má to vždy vážne dôsledky. Tentoraz doslova zúril. Rovnako ako Erdogan aj on neznáša, keď sa mu niekto protiví a keď ho niekto dobehne. Vníma to ako potupu.
