Autor je spisovateľ.
O tvorený prístup k internetovému mediálnemu obsahu, teda možnosť uverejniť na webe to, čo chcete, je nádherná idea. Jej temnou stránkou však je naozaj možnosť uverejniť na webe to, čo chcete.
Aké to bolo ľahké, kým nebol internet. Médiá sme mali papierové, k tomu pribudol rozhlas a televízia. Všetko bolo v rukách profesionálnych spoločností, ktoré, v závislosti od charakteru zriadenia, kontroloval štát ideologicky či ekonomicky. Internet však vypustil do sveta džina informačného terorizmu a významným spôsobom zmenil tvorbu mediálneho obsahu.
Výsledkom nie je iba zmena nosiča rovnakých informácií, ale významná zmena nárastu šírenia obsahu, ktorý ešte pred dvadsiatimi rokmi tlel len na okrajoch spoločnosti, v uzavretých komúnach a nemal nijaký priestor ani šancu na medializáciu.
Redakčná mediálna prax tradičných systémových médií (tlač, rozhlas, televízia) racionálne filtrovala konšpiračné teórie, fašistické názory, bludy a hlúposti. Vznik neredigovaného informačného prostredia šíreného v digitálnom prostredí nás prichytil nepripravených a neschopných vnímať informácie kriticky. To, čo najviac ohrozuje mládež, nie sú penisy a vagíny internetovej pornografie, ba zdá sa, že toto je tá nevinnejšia časť internetu.
Nárast informačného terorizmu – od antivakcinátorov až po fašistických extrémistov – spôsobuje postupne zmeny v tradičných štruktúrach demokratickej spoločnosti. Nové médiá a spôsob šírenia informácií môžu nielen za arabskú jar a demokratizačné protesty, ale aj za také udalosti, ako sú nárast organizovaných teroristických útokov, popularita fašizoidných a nacionalistických strán, ale aj brexit a neschopnosť jednoznačne riešiť, čo spôsobil.
Médium-nemédium
Rozdiel medzi klasickými médiami a internetovými stránkami je v tom, že kým médiá pripravovali profesionálne pripravené skupiny ľudí zaštítené formálnou organizáciou vydavateľa či vysielateľa, prevažnú väčšinu internetového obsahu nevyrábajú mediálne zručné skupiny ľudí.
Webovú stránku si môžete urobiť vo vlastnej réžii a nikto ju nekontroluje. Pritom pod slovom kontrola nemyslíme nejakú úradnú cenzúru, ktorá by mala či mohla zakazovať nejaké obsahy, ale bežný redakčný systém, teda sito, cez ktoré neprechádzajú hlúposti.