Večera s Putinom vo štvrtok vložená do „sendviča“ medzi obedom s Hollandom a summitom V4/Merkelová o deň neskôr, je memorandom premiéra, že ako popierač zahraničnej (európskej) politiky vlastnej vlády nemá konkurenta.
Aj keby mal Fico termín v Kremli dávno „zabukovaný“ – o čom nič nevedno –, i tak by normálna zahraničná politika ten 25. august deň pred Varšavou zrušila (odložila). V situácii, keď Visegrád ide do dialógu s Nemeckom o budúcnosti (reformách) EÚ, je totiž nemožné nájsť iné čítanie a interpretáciu, než že sa vybral na konzultáciu, koordináciu slovenskej pozície s Putinom. A to by bol – presnejšie je – o tri ulice dlhší škandál než Bašternák.
Navyše je to aj provokatívne gesto voči EÚ. Keďže, samozrejme, informácie si premiér mohol vymieňať, resp. inštrukcie (rady) prijímať aj telefónom, čím by neupútal pozornosť.
Ficovi však nestačí robiť opozíciu východnej politike EÚ. On cíti ešte potrebu svoj intímny pomer s Putinom vystavovať svetu naokolo. Akože, pozrite sa, to som ja, Fico, ktorý sa nedám umlčať politickou korektnosťou Bruselu a ako premiér suverénneho štátu poletím do Moskvy, kedy sa mi len zamanie.
