Najskôr tá dobrá správa. Fakt, že existuje nejaká debata o povahe, potrebe a kvalite slovenskej vedy, je skvelý. Lenže, toto je jediná dobrá správa.
Slovenská veda chradne a práchnivie Čítajte Tvrdenia, že niekto vykreslil slovenskú vedu tak, ako ju chceli mať novinári, že analýza Slovenská veda chradne a práchnivie bola šitá komukoľvek na mieru a že vyzerá tak, aby novinári mohli pochváliť to, čo sa im páči, patria na konšpiračnú mentálnu mapu sveta, kde médiá ovládajú ilumináti a kde svet riadia jaštery z dutej Zeme.
Vážnejším problémom je však zistenie, že časť vedeckej obce (zverejnená reakcia na prílohu je iba jedným z príkladov) zvolila namiesto konštruktívnej debaty o stave a možnej náprave slovenskej vedy oveľa menej podstatnú kritiku metodológie výskumu.
No ak nám niekto zistí, že máme problém s alkoholizmom mladistvých, správne je riešiť, čo s tým dokážeme urobiť. Ale nie sa zaoberať tým, či do destilátov používame kvalitné, alebo menej kvalitné jablká.
Iste, analýza IDEA nezobrazuje absolútny stav slovenskej vedy, nie je a ani nemôže byť vyčerpávajúca či dokonalá. Ale je dostatočne presná: dnes tak máme okrem anekdot šíriacich sa chodbami katedier aj ústavov SAV aspoň nejaké dáta, ako na tom slovenská veda je.
A keďže rovnaké (sic!) kritériá výskumníci použili v dobrom aj v zlom na výstupy všetkých zahrnutých krajín, výsledok – teda ako sme na tom v porovnaní s jedenástimi podobne veľkými štátmi – je dostatočne výpovedný.
Zaoberať sa metodológiou štúdie (jasne a mnohokrát deklarovanou) namiesto kvalitou našej vedy je pritom logickým klamom, ktorý sa učí už na strednej škole.
Ale áno, je ľahšie hádzať okolo seba „red herringy“, ako sa trápiť skutočným problémom: čo s tou vedou na Slovensku chceme urobiť? Akú máme v tejto krajine víziu o budúcnosti vedy a výskumu? Ako by sme mali celý systém prerobiť, aby fungoval lepšie? A ako doň dostať šikovných, pracovitých a inteligentných lídrov, ktorí by potiahli svoje okolie a vede priniesli potrebné financie i spoločenské uznanie.
Nič z toho sa však, na rozdiel od textu Ondreja Podstupku, v reakcii sociológa Tížika nedočítame. Je to trochu smutné a trochu škoda. Pretože to by tejto krajine prinieslo oveľa viac úžitku.
A, mimochodom, len taká poznámka pod čiarou. Označiť dva najzákladnejšie piliere vedy – verifikáciu a falzifikáciu – za dva princípy „zlej žurnalistiky“ zjavne znamená, že nevieme, čo sú to vedecká metóda a veda vo všeobecnosti.
Potom však budeme mať problém, ak chceme vedecky skúmať a spoznávať trebárs spoločnosť, ktorá sa nám vymyká spod kontroly.
