V ody, hemžite sa množstvom živých tvorov a okrídlené tvory lietajte ponad zem na nebeskej oblohe. A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. (...) Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu, dobytok, plazy a divú zver.
“Čo nedokážem vytvoriť, tomu v skutočnosti poriadne nerozumiem.
„
Urobme človeka na náš obraz. Nech vládne nad rybami mori i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.
Je otázku, či Jennifer Doudnová a Emmanuelle Charpentierová niekedy pri svojej práci mysleli na Genezis. No keď zhruba pred štyrmi rokmi pozmenili proteín Cas9 a prakticky tak stvorili genetickú metódu CRISPR-Cas9, priniesli človeku relatívne pohodlný nástroj na pretvorenie akéhokoľvek života na našej planéte.
V biológii tak pomohli naštartovať asi najväčšiu revolúciu od zistenia, že život podlieha evolúcii. A možno dokonca najväčšiu vôbec.
Stvoriť nový život
Len pred pár dňami oznámil v Science tím trochu kontroverzného genetika a molekulárneho inžiniera Georga M. Churcha, že sa mu podarilo stvoriť niečo, čo sa v prírode prirodzene nevyskytuje.
Vedci pozmenili genetický kód baktérie E. coli tak, že z neho odstránili zrejme nadbytočné kodóny – sekvencie v DNA, ktoré určujú, kedy a aká aminokyselina sa bude v organizme vytvárať.
Genetici museli v genóme tejto baktérie zaviesť až 62-tisíc zmien, čím sa ich výsledok stal najzložitejším genetickým zásahom do organizmu, ktorý sa dosiaľ človeku podaril.
Upravené E.coli síce zatiaľ nejestvujú (pokus sa odohrával len na reťazcoch DNA), no ukazujú, že nové biotechnológie už dokážu radikálnym spôsobom meniť svet okolo nás.
Vedci stvorili umelý život, má najmenší počet génov Čítajte Len v marci totiž iný tím Craiga Ventera vytvoril syntetický život, nový druh bunky s najmenším známym genómom, čo ešte umožňuje život. Mala len 473 génov a pomáha pochopiť, čo to vlastne život je a čo zaň ešte môžeme považovať.
A to len pomaličky otvárame dvere, ktoré sme nedávno odomkli.
Pred tisícročiami človek zistil, že svet okolo neho nemusí slúžiť len ako špajza, kde si chodí čosi nazbierať alebo uloviť. Spoznal, že ak kúsok z tohto sveta vezmeme a vytrhneme – niekedy doslova – aj s koreňmi, môžeme vo výsledku získať pohodlnejší a príjemnejší život.
