Autor (1971) je holandský spisovateľ a esejista. Je synom židovských imigrantov z Nemecka. V súčasnosti žije v New Yorku.
Drahí moji spoluobčania. A problém sa začína už tu – ste skutočne moji spoluobčania? Som ja váš spoluobčan? Hoci mám holandský pas, a teda pas EÚ, od roku 1995 žijem v Spojených štátoch. Rátam sa ešte vždy za Európana?
Európanom som sa začal cítiť, až keď som z tohto svetadielu odišiel. Táto fráza nemá však romantizovať skúsenosť exilu. Dobrovoľný exil sa ani neráta ako exil. Konštatujem len fakt: žijúc v USA, uvedomil som si, že hoci jedného dňa môžem vlastniť americký pas, nikdy sa nestanem pravým Američanom. Navždy ostanem Európanom.
Kto sme?
Čo to teda znamená – byť Európanom? Je to vecou krvi a pôdy, tohto starého a dosť ošúchaného chápania? Prosím, nedávajme si zásluhu za miesto, kde sme sa narodili. Genetická ruleta je stále ešte ruletou. Je rovnako hlúpe chvastať sa genetickým šťastím, ako je zbytočné cítiť sa zodpovedným za nešťastný výsledok tejto hry nazývanej genetická ruleta.
Rodičov sme si nevybrali. Humanizmus – slovo, ktoré už stratilo podstatnú časť významu – sa začína pri uvedomení, že nikto si rodičov nevyberá. Aspoň toto máme všetci spoločné. Nemusíte zostať tým, kým ste – čo je v duchu Nietzscheho návodu „Staňte sa tým, kým ste“. Okrem iného sme toľkými vecami naraz.
Európsky sen
Pôvodný americký sen – stať sa lepšou verziou toho, kým ste – je možno mŕtvy, vzhľadom na nedostatok pohybu po spoločenskom rebríčku smerom nahor v USA, ale tento koncept je stále živý. A americký sen ešte vždy je a navždy zostane, za všetkých okolností, aj európskym snom.
USA sú pokračovaním Európy inými prostriedkami, napriek všetkým rozdielom – a napriek bývalému uisťovaniu, že vďaka životu v Štátoch sa cítim viac Európanom. Povedzme, že tento európsky sen, ktorý tak často nazývajú americkým snom, je založený na potrebe a túžbe uniknúť. Môžeme uniknúť minulosti, môžeme uniknúť sami sebe, môžeme uniknúť chybám – niekto by ich nazval hriechmi – našich predkov.
Amerika je a pre Európanov odjakživa bola tým, čím sa Európa sama stala pre mnohých Afričanov, Afgancov, Sýrčanov atď.: miestom úniku, útočiskom. Takže možno teraz môžeme priniesť lepšiu definíciu Európy: je to zároveň miesto, z ktorého unikáme – minulosť – a miesto, kam utekáme – prítomnosť. Európa je Amerikou tých druhých.
