Financovanie migračnej krízy z eurofondov je akoby opatrný náznak koncovky, do ktorej sa stáča konflikt medzi V4 a zvyškom EÚ.
Z islamizácie Visegrádu, ktorou hrozia stovky moslimov v azylovom konaní, sa vykúpime oslabením politiky súdržnosti. S nápadom „flexibilnej solidarity“ napokon prišli sami lídri V4 a povedali tým toľko, že je viac spôsobov, ako si podeliť bremeno z Afriky a Blízkeho východu.
Privretý kohútik z fondov môže vyjsť aj rovnako ako „priame platby“ 250-tisíc, čo navrhovala EK za hlavu utečenca, ale aspoň to nevyzerá ako zosobnená pokuta. Dá sa lavírovať okolo ako Vazil Hudák, že ide vlastne o peniaze, ktoré sme aj tak nevyčerpali. Hneď je pri srdci ľahšie.
Keďže, na rozdiel od „cestovnej mapy“ z Bratislavy, kde podstatné nie je nič, o faktických dohodách nič nevieme, prognózu, že sa našla cesta k migračnému prímeriu, si radšej odložme. Fakt je, že aj o 24 percent znížené dotácie sú prijateľná cena za bezkonfliktnú budúcnosť v EÚ.