Autor je advokát a spolupracovník Transparency International Slovensko, podieľal sa na príprave súčasného ústavného zákona o konflikte záujmov
Mrzí ma, do akej situácie sme sa dostali, lebo sme narazili na akútnu nejasnosť ústavného zákona. Na základe nedbalosti, zabudnutia či nepozornosti začíname hovoriť o odobratí poslaneckého mandátu. Tieto slová vyslovil poslanec za SaS a predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik.
Môžeme v tomto prípade hovoriť o nejasnosti právnej úpravy alebo výhrady majú politický charakter?
Prípad poslanca Igora Matoviča totiž dovoľuje pozrieť sa na problematiku regulácie konfliktu záujmov verejných funkcionárov z dvoch pohľadov: jednak z hľadiska formálnej právnej úpravy, jednak z hľadiska jej aplikácie a účelu, ktorý by mala plniť.
Regulácia sivej zóny
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach presne definoval, prečo máme úpravu tzv. konfliktu záujmov (napríklad II. ÚS 878/201420).
Zmyslom a účelom tohto ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným záujmom.
Inými slovami, má obmedziť a regulovať tzv. sivú zónu. Teda činnosti, ktoré nie sú škodlivé, ale ich vykonávanie narúša dôveru v nestranný výkon verejnej funkcie.
