V Grécku sú desiatky táborov s tisíckami utečencov, no tie toľko pozornosti nepútajú. Takzvaná Džungľa pri francúzskom Calais sa však stala symbolom toho, ako Európa nezvláda utečeneckú krízu. A najmä ako nezvláda samu seba.
Džungľa pritom nie je ani skutočným utečeneckým táborom. Ten má presné pravidlá – organizáciu, ktorá ho riadi (miestne orgány či armáda), registráciu, obmedzenie vstupu pre cudzích, aspoň základnú lekársku starostlivosť či školy. Nič z tohto v Džungli nie je.
Pomáhať tam môže ktokoľvek, utečenci nedostávajú žiadne dávky a aj právnu pomoc im poskytujú len dobrovoľníci.
Džungľa vyvoláva pocit, že takto je to všade a so všetkými utečencami. Nie je. Podporuje však prvotný ľudský strach, a preto na ňu s nádejou, že sa potvrdia ich vlastné predstavy, tak často pozerajú ľudia odmietajúci utečencov či otvorení rasisti.