Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
C estou od umajjovskej mešity v Cordóbe, pomedzi ulice s patiami a azureos, smerom hlbšie do mesta prikrytého bielymi plachtami chrániacimi pred slnkom, natrafí cestovateľ na malú pamätnú tabuľu venovanú Averroesovi.
“Knižná kultúra a čítanie kníh nie sú nijakou zárukou zvyšovania kritického myslenia, nakoniec, veľa čítajú aj džihádistickí imámovia, aj Adolf Hitler a Stalin nerobil ani nič iné.
„
Pôsobil v meste v 12. storočí, scholastickí filozofi ho nazývali už iba ako Komentátora, čím zdôraznili kánonický vzťah k Averroesovmu výkladu Aristotela, nazývanému jednoducho Filozofom.
Európska civilizácia dlhuje Averroesovi za svoju existenciu viac, ako jej niekedy budú schopní dať horehronskí neoplatonisti s jemne antisemitským a vlastne otvorene idiotským myslením, čím je hádam, ako sa v dobrých scholastických rodinách patrí, všetkým jasné, o kom hovoríme, bez toho, aby sme ich mená spájali s Averroesom.
Chvála iracionality
A vraj teda problémom dneška je nedostatok kritického myslenia. Nedávno mi to vysvetľoval predajca Nota Bene, záslužného časopisu, ktorý venoval jedno zo svojich čísel takzvanej kríze kritického myslenia.
Pri Medickej záhrade som si spomenul na prechádzku po Cordóbe, Averroesa a jeho prácu v oblasti racionalizmu, ako z neho neskôr čerpali po Augusta Comteho takmer všetci, okrem reakcionárskej moderny, ale to až tak neprekáža.
Je to teraz v móde, kritické myslenie sem, kritické myslenie tam, akoby sme mali byť imúnnymi k iracionalite a, naopak, užívať pravidelne vysoké dávky racionality, ona sa v nás po čase usadí a jedného dňa sa premení na nový intelektuálny pancier.
Vďaka nej rozoznáme nezmysly od zmyslov, hoaxy, varovania, že WhatsApp chce zverejňovať naše chaty na fejsu, že homeopatia porazí chemoterapiu a na prežitie pľúcnej embólie stačilo žrať púpavu macerovanú v dunajskej vode.
Averroes, ako som tam tak stál na červenej a ošíval sa kúpiť si Nota Bene, predstierajúc, že telefonujem, aby som nemusel hovoriť s bezdomovcom, však hovoril niečo iné.
