Ešte za komunizmu bolo pre nás Maďarsko príťažlivým vzorom. Dali sa tam zohnať platne, o akých sa nám vo vtedajšom Československu nesnívalo, ulice boli plné butikov a tie butiky zasa plné slušivých handier, v obchodoch zahraničná kozmetika, no a v časopise Nyári Magazín sa aj nahotinky našli. V Maďarsku bol skrátka kúsok Západu.
O krok vpred bolo aj v posledných mesiacoch komunistického režimu. Už koncom mája 1989 začali maďarskí pohraničníci rozoberať železnú oponu, ktorá delila „ostblok“ od Západu...
Alebo presnejšie od slobodného sveta. Stalo sa to neďaleko pôvabného mesta Šopron (Ödenburg), ktoré po prvej svetovej vojne malo prináležať Rakúsku, no jeho obyvatelia si v referende v roku 1921 odhlasovali, že ostanú Maďarmi.
Pohraničník so zavretými očami
Ako je známe, maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn spolu so svojím rakúskym partnerom Aloisom Mockom prestrihli 27. júna 1989 drôty oficiálne.

A diera v plote vyvolala okamžite záujem medzi občanmi Nemeckej demokratickej republiky. Do Maďarska sa ich dostalo celkovo 160- až 170-tisíc. Nechceli sa vrátiť domov, vznikali pre nich núdzové tábory.
Na udalosti leta 1989 v médiách spomína aj pohraničník Arpád Bella, ktorý mal vtedy 43 rokov. Počas Paneurópskeho pikniku 19. augusta 1989 sa mala na tri hodiny otvoriť stará pohraničná brána, aby Rakúšania a Maďari mohli v prírode pri ohni aspoň chvíľku snívať o Európe bez hraníc.
Popri účastníkoch akcie však prišli aj stovky východných Nemcov. Bella si zachoval chladnú hlavu a dal svojim podriadeným rozkaz, aby nezasahovali. „Čokoľvek iné by bolo bývalo šialenstvo,“ cituje Bellu portál pohranicnik.blogspot.sk. Cez hranicu prešlo napokon asi tisíc „dederónov“.
Keď sa Arpád vrátil domov, manželka ho privítala so slovami: „Kto sa bude starať o rodinu, keď budeš vo väzení?“ Jej obavy sa však nenaplnili. Za svoj postup Arpád Bella nebol vystavený žiadnemu postihu a od maďarského parlamentu dostal o desať rokov neskôr záslužný kríž.
Napokon sa 11. septembra hranica medzi Rakúskom a Maďarskom celkom otvorila a len počas prvých dvoch dní cez ňu prešlo 14-tisíc Nemcov. Nie nadarmo sa hovorí, že práve tu sa začal rúcať Berlínsky múr. Alebo, ak chceme, aj sovietske impérium.

Referendum a kvalita národa
Prešlo čosi viac než štvrťstoročie a v Maďarsku vládne pevnou rukou proruský, euroskeptický a nacionalistický Orbán, ktorému je opozíciou ešte radikálnejší Jobbik.
Aká to paralela so slovenským modelom Smer vo vláde a Sulík, Kollár a Kotleba v opozícii. A kým Slovensko pre kvóty (ktoré sú už beztak pasé) žaluje Európsku úniu, Maďarsko o nich usporiadalo nezmyselné referendum.