Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Krajinám Visegrádskej štvorky to po dvanástich rokoch konečne došlo. Emigrácia mladých nie je príležitosťou, ale problémom. Oficiálne to priznali prezidenti štyroch krajín na víkendovom stretnutí v poľskom Rzeszówe. Škoda, že až tak neskoro.
Keď sa v roku 2004 krajiny V4 dostali do Európskej únie, miera nezamestnanosti vo vekovej skupine 20 až 29 rokov dosahovala na Slovensku 23 a v Poľsku dokonca 32 percent.
Nečudo, že lokálni politici vtedy považovali exodus mladých do západnej Európy za vítaný ventil nespokojnosti mladých s nedostatkom pracovných príležitostí.
Čo je tekutá migrácia?
Emigrovať je také jednoduché. V 19. storočí si typický slovenský migrant kúpil „šífkartu“, nastúpil na loď a emigroval do Ameriky. Spravidla navždy.
Dnes je to inak. Vďaka zrušeniu víz a hraničných kontrol, ako aj vďaka rozvoju nízkonákladovej leteckej dopravy je migrácia v rámci EÚ lacná a prístupná prakticky pre každého.
Mnoho ľudí už vystriedalo prácu dokonca vo viacerých krajinách.
Špecifickým fenoménom je „likvidná migrácia“, keď mladí ľudia putujú z krajiny do krajiny, striedajú príležitostné zamestnania a využívajú ubytovanie u priateľov a známych.
Koľko ľudí nás opustilo a koľkí z nich sa vrátili? Odhadovanie migračných tokov v rámci EÚ je ošemetný biznis.
