Pri pohľade na dokument, ktorý pred pár dňami zverejnil Plavčanov tím, sa žiada preskúmať úvodnú charakteristiku ministra školstva ako „celoživotného úradníka, ktorý vie vyjsť s každým, ale zjavne toho veľa nepresadí“ (Beblavý).
Samozrejme, možno práve preto, že výrazným lídrom nie je, dokáže vo svojom okolí tolerovať ľudí, ktorí nápady majú (porovnaj s Procházkom).
V máji jeho jediný poradca Peter Mederly postavil tím šiestich, aby naplnili obsahom ministrovu ohlasovanú „najväčšiu reformu vzdelávania za 25 rokov“. Tušili sme pri bombastickom uvedení, že skôr než autentický záujem koalície ju motivovali predošlé štrajky.
Výsledný dokument chce nasmerovať program vzdelávania a niesť sa ponad jednotlivé vládne programy. Čiže má odolať aj výmene ministra či volebným turbulenciám. Či vydrží aspoň výmenu šéfa tímu – Mederly odchádza, agendu si adoptuje šéf analytikov pri školstve Matej Šiškovič –, uvidíme už onedlho.
Autori stavili na moderné slovné hry: dali si záležať, aby sa vo svojich plánoch vyhli predstave školy ako miesta podobného väzeniu. Na dôkaz opustili slovo dochádzka, ktoré patrí do jedného lexikálneho poľa spolu s výdajom stravy a dozorom.
Plavčan chce vymeniť povinnú školskú dochádzku za povinné vzdelávanie Čítajte Dôraz sa teda presúva z továrenského princípu na šľachtenie individuálnych silných stránok, čomu prispôsobili nahradenie známok sledovaním rastu, zlepšovania sa. Prenos ťažiska od trestajúceho princípu k manažérskemu motivovaniu je v zhode s duchom doby. Dalo sa očakávať, že s trstenicou ani kľačaním na polienku experti neprídu.
Toto je však minimum, ktoré postupne každý, kto kedy k školstvu niečo hovoril, pripustil.
