Andrej Babiš, už tri roky podpredseda českej vlády, je dobrým príkladom, ako rýchlo a úspešne vstúpiť do parlamentnej politiky.
Ako sa mu podaril prerod z úspešného podnikateľa na úspešného politika? Ktoré ingrediencie odlíšia podenkový pokus obstáť v politike od pokusu reálneho, ktorého výsledkom je víťazstvo vo voľbách a politická moc? A môže byť Babiš inšpiráciou pre Slovensko, kde sa práve roja nové strany ako jedovaté huby v teplom počasí?
S príbehom
Andrej Babiš má silný osobný a podnikateľský príbeh. Nie je bez podozrivých okolností (vzťahy so Štátnou bezpečnosťou, zbohatnutie v divokých 90. rokoch, čulé vzťahy s vtedajšími politikmi...), ale tie sú známe len do tej miery, akú sú jeho voliči schopní prehliadať. Pritom Babiša obdivuje a volí veľa inteligentných slušných ľudí, podnikateľov, ktorí na rozdiel od neho uspeli len vďaka vlastnej usilovnosti, umeniu a hodnotám, ktorých sa držali.
Potom je tu na české pomery enormné bohatstvo, ktoré hrá v ceste za politickým úspechom dve roly. Babiš mohol založiť hnutie ANO 2011 a ihneď investovať do prevádzky a marketingu peniaze, o akých sa môže väčšine ostatných politických strán len snívať. Čo bolo v roku 2013 pred predčasnými parlamentnými voľbami kľúčové.
A vďaka miliardám mohol Babiš s úspechom použiť tézu o svojich čestných úmysloch s politikou - ja som dosť bohatý, nepotrebujem kradnúť. Kradnú ostatní, ktorí nemajú majetky, živí ich len a len politika, iné nedokážu...
Bohatstvo však musí mať konkrétnu podobu, ktorá v politike pomáha - Babišov holding Agrofert sa skladá z 250 firiem väčšinou v Čechách a na Morave, ktoré zamestnávajú asi 35-tisíc ľudí (čo je napríklad celé Komárno alebo Levice) a pôsobia v potravinárstve, poľnohospodárstve, chémii, vyrábajú párky, jogurty, hnojivá pre farmárov... Od vidlí po vidličku - to bola Babišova stratégie.
Taký reálny majetok - fabriky na očiach ľudí slúžia potenciálnemu politikovi lepšie než anonymné vlastníctva firiem alebo požičiavanie peňazí, či investovanie v Rusku a Číne, aby sme zostali v Česku.
