SME

Sme vo vojne. Akurát ju nechceme vidieť

Ak Rusko naozaj zaútočilo na americkú infraštruktúru či voľby, riskuje odvetu.

Vojaci. (ilustračné foto) (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Je 28. september a riaditeľ americkej FBI James Comey sedí na vypočutí pred komisiou Kongresu Spojených štátov.

Politikom s rôznymi postojmi rozpráva, že hackeri pravdepodobne z Ruska testovali možnosti útoku na hlasovací systém amerických prezidentských volieb. Skúšali, či sa dokážu dostať k databázam voličov vo viacerých štátoch.

Len nedávno predtým sa na verejnosť dostali ukradnuté citlivé údaje z Pentagonu a Bieleho domu alebo útočníci napadli antidopingovú organizáciu a zverejnili zdravotné záznamy viacerých športovcov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetky tieto útoky odborníci aj americké úrady spájali s Putinovou krajinou. Niekedy dokonca priamo ukázali na ruskú vládu a aktivitu vládnych či aspoň vládou podporovaných útočníkov. Dávalo by to zmysel: ak by za útokmi stáli bežní kyberzločinci, dostali by sa s relatívne veľkými nákladmi k údajom, ktoré sa na čiernom trhu nedajú práve najlepšie speňažiť.

No štátu – obzvlášť nepriateľsky naladenému k západnému kultúrnemu okruhu - by sa získané informácie pri výkone zahraničnej politiky hodili.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zničiť pravdu

Ak chce nejaký štát spôsobiť problémy svojmu oponentovi, má dnes aj rozumnejšie prostriedky, ako poslať niekam brigádu tankov. A riskovať, že po smrti vojakov prevalcuje politiku verejná mienka v domácej krajine.

Môže radšej siahnuť po iných nástrojoch a spôsobiť problémy v cieli aj bez toho, aby riskovali životy vlastných občanov. Stačí na to využiť moderné technologické prostriedky, ktoré nevyzerajú hrozivo v televízii, a predsa dokážu spôsobiť vážne problémy.

Môže siahnuť po informačnej a kybernetickej vojne. Napríklad ako krajina, ktorá s tým má bohaté skúsenosti.

„Rusko má dlhú históriu využívania informácií ako vojenského a politického nástroja,“ píše v analýze pre magazín The Conversation politológ Ryan Maness. „Domáce praktiky cenzúry siahajú už do počiatkov komerčných novín v neskorých rokoch industriálneho Ruska. A do oveľa sofistikovanejšej formy sa rozvinula v časoch sovietskej éry.“

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4QVJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu