Autor je ekonóm a publicista
Trenčiansky primátor oznámil vznik ďalšej pravicovej strany s nič nehovoriacim názvom Toska. Pokračuje tak v totálnej bezmocnosti a zúfalosti pravice osloviť voliča.
Podivný názov má upútať voliča a dať strane ideu a smer. Ale posúďte, ako už hlbšie oslovili voliča strán Nova, Sieť, OĽaNO, Sme rodina, Naj alebo vľavo Sen a Soľ.
Peniaze a túžba po moci dávajú niektorým ľuďom príležitosť vstúpiť do politiky, ale pritom nemajú žiadne vnútorné pnutie, pretlak a túžbu niečo pre spoločnosť a ľudí urobiť, dať im nádej a víziu, priniesť originálne riešenia. A tak stavili na primitívne reklamné triky.
Ako v prípade predchádzajúcich pokusov, aj teraz sa občanom predstavil líder a dvaja-traja pobočníci. Finančné zdroje – ako tí pred nimi –, asi majú, ale neprezradili odkiaľ. Opätovne ide o akýsi inzerát pre investorov a karieristov.
Reformujme, aby sa nepovedalo
Ako obyčajne Rybníček a spol. sa prezentujú ako konzervatívci. S čím iným by mali konzervatívci prísť než s reformami? Klasický oxymoron. Reformovať je PR módne. A keď už niet čo, tak členenie krajiny a právomoci. Keď sme si už konečne zvykli na nezmyselné členenie a volebný systém, tak ho poďme opäť reformovať.
Nič to, že ďalšie väčšie členenie nás zase ďalej posunuje od štandardov EÚ. Kraje a mestá by mali dostať väčšie právomoci. Nemajú ich dosť? Ale prečo by nemali väčšie právomoci mestské časti? Nie sú bližšie k občanom? A prečo nie ulice? Pamätáte sa na uličné výbory? Nemala by vládnuť ulica – najbližšia k občanovi?
Dva návody, ako uspieť s novou politickou stranou Čítajte Národný socializmus naberá dych
Posledné tri dekády mala vo svete problémy s programom a identifikáciou ľavica. Mitterand ako posledný mohykán klasickej ľavice prehral a Blair priviedol ľavicu do stredu.
Po krachu globálneho neoliberalizmu v roku 2008 sa karta obrátila a problém má pravica. Ospevované deregulácie, privatizácie a neomylný trh skrachovali.
Nemecká CDU sa umne a potichu posunula do stredu a vzala témy SPD, čím ju spacifikovala. V ostatných krajinách pravicové strany zostali stáť na mieste a prestali odpovedať občanom.
Výsledkom je nástup radikálnej pravice, ktorá vníma sociálne otázky obyčajných ľudí (nezamestnanosť, prekarizovaná práca, globálny kapitalizmus, daňové raje a úniky, boj proti moci oligarchov a nadnárodných korporácií) a mieša ich s xenofóbiou.
Revitalizoval sa národný socializmus a valcuje – Le Penová, Trump, Strache, Farage. Vľavo nastúpili vodcovia starej ľavice ako Sanders, Corbyn, Lafontaine alebo Tsipras. Zareagovala iba nová pravicová vláda v Británii pod vedením Mayovej.
Čo musí pravica pochopiť
Kde hľadať na pravici témy? Posunúť sa do stredu? Takmer všetky naše pravicové strany sa v programoch pred voľbami posunuli do stredu. Zdá sa však, že išlo iba o PR taktiku, pretože programové témy a riešenia neotvárajú a jediné, čo ich zaujíma, je boj so Smerom.
