Znalecký takmer konsenzus, že Mikova televízia je najlepšia, najnezávislejšia, najpozerateľnejšia atď., odkedy „verejnoprávnosť“ na SR býva, by sviatoční pozerači – väčšinou v stredu večer šesťkrát do roka – asi mali rešpektovať.
Aj keď vykopanie Lampy ako záblesk mečiarizmu varovalo, že generálnym pánom je mocný muž kultúry, ktorý sa akože voľnosťou pre Miku rafinovane uchádza o sympatie „neficovskej“ verejnosti.(Čo môže byť cenný kapitál, až Fico hodí uterák a začne sa reforma Smeru.)
Ale dobre. Ak sa zhodneme, že Mika, ktorému sa pod zadkom stolička rozochvieva, je lepší než Kubiš, Hreha i ďalší direktori zabudnutého mena – Rybníček odpustí –, tak útok SNS na RTVS je najmä príležitosť na ešte jeden pokus o prebudenie verejnosti.
Taký, aký by sa nemal preliať do antisystémového blúznenia, keďže zápasy o (vplyv vo) VPTV sú klasikou, ktorou si prešla azda každá demokracia. Apolitická televízia je cieľ úplne systémový.
