Napriek tomu, že krajnopravicové médiá brali výsledky víkendových primárok vo Francúzsku ako ďalšiu porážku pre liberálnu demokraciu („Európa sa trasie“, vykrikoval britský Daily Express), v skutočnosti znížili nebezpečenstvo, že neofašisti spojení s Marine Le Penovou a jej stranou Národný front by mohli vyhrať prezidentské voľby v máji 2017.
Pravdepodobnosť víťazstva republikánskeho kandidáta Francoisa Fillona (volebné odhady mu dávajú 61 percent hlasov v súboji s Le Penovou) však neznamená, že doterajšie smerovanie Európskej únie nebude meniť, a to podstatným spôsobom.
Azda najväčší rozdiel medzi videním Fillona a súčasného prezidenta - socialistu Francoisa Hollanda s katastrofálnou voličskou podporou štyroch percent - sa týka Ruska.
Fillon nepodporí sankcie proti Rusku pre Ukrajinu, pretože nevidí Rusko ako jednoznačného vinníka v tamojšom konflikte. A podporuje Rusko v sýrskom konflikte, čo znamená aspoň dočasne spojenie s Iránom a so sýrskym prezidentom Asadom a tolerovaním zverstva, čo spáchajú v Aleppe aj inde.
