Autor je literárny kritik, pedagóg a spisovateľ
Bratislavská hlavná železničná stanica nepatrí k najväčším ani najkrajším na Slovensku, no bola a je najdôležitejšia. Dokonalým spôsobom z nej možno vyčítať dejiny celej krajiny, jej skrytý potenciál aj aktuálnu situáciu.
Zbytočne by ste na nej hľadali opadanú štukovú výzdobu a iné prejavy prehnaných ambícií z minulosti. Na rozdiel od podobných stavieb v cudzine nemala byť centrom ríše, zhmotňovať nejaké pyšné predstavy o svete, ktoré potom spľasli. Jej rozmery sú skôr skromné.
Nebola postavená ako kulisa pre vojny a iné nákladné politické divadlá. V minulosti aj dnes sa jej však viac alebo menej darilo byť funkčnou verejnou stavbou. Pomáhala ľuďom deň čo deň, aby prežili svoj život na vetre a daždi o čosi dôstojnejšie.
Na prvý pohľad nepôsobí veľmi sebavedomo. Svojou unikátnou polohou pritom ponúka prichádzajúcim z okien vlaku celé mesto ako na dlani. Veľkorysé výhľady spolu so zaobleným koľajiskom a náznakmi lesa môžu dokonca v cestujúcich vyvolať dojem príchodu do kúpeľného mesta.
To všetko do chvíle, kým nevystúpia na perón.