Autor je komentátor denníka SME a spisovateľ
Predstavte si, že idete v piatok popoludní na návštevu. Pocítite potrebu kúpiť si pre túto spoločenskú príležitosť nové tmavé nohavice. Elegantné. Neveľký finančný limit investície zavedie vaše kroky do obchodného domu. Odstojíte si rad na kabínku, potom ďalší rad pri pokladni.
Kúpite si kvety. Odstojíte ďalší obrovský rad. Pokladníčka sníma čiarový kód z kytice a za odmenu, že sa na ňu pekne usmejete, zasvieti vám červenými lúčmi čítacieho zariadenia rovno do očí.
Zistíte, že čas letí a bolo by lepšie sa na stanicu priblížiť taxíkom, pár eur vás nezabije. Voláte taxislužbu v domnienke, že ste stály zákazník a ako takého vás majú radi. Ale stály zákazník rovná sa ten, čo sa stále vozí za päť či šesť eur. A tak si opäť, ako v poslednom čase čoraz častejšie, neviete taxík zohnať.
Rady kolegov, aby ste sa spoľahli na moderné mobilné aplikácie, sa vám vybavia pri pohľade na morózneho taxikára, ktorý si predlho zapína taxamater a nie a nie sa pohnúť. Náznak, že sa trochu ponáhľate, berie ako urážku.
„Tu nie sme v amerických filmoch, že taxikár dupne na plyn a ide ako závodník,“ hundre taxikár.