Vnútorné prostredie človeka, ktoré pociťoval ako stabilizované už na doživotie, roztáča bláznivý svet ako centrifúga. Virtuálny ostreľovač páli na základy identity aj od veže Eiffela.
Keby myšlienka, či by socialisti nemali ešte predsa skúsiť silného kandidáta (Hollande odstúpil), prepadla autora pred rokom, ako prvé by si overil, či mu v noci niekto nevymenil hlavu. Včera nemysliteľné však dnes už pochoduje, ehm, vlastnou hlavou.
Aj napriek paradoxu, že vo Fillonovi republikáni vybrali kandidáta, ktorý sľubuje prepustiť pol milióna štátnych zamestnancov, predĺžiť pracovný týždeň, zvýšiť vek odchodu do dôchodku atď. Čiže všetko rozumné veci, ktoré krajina potrebuje aspoň na pokus vysomáriť sa z krízy.
Áno, na pokus. Viac by to už bol pre známu lásku Francúzov k reformám takmer zázrak. Ešte skôr však čaká Fillona veľké cúvanie z „primárkového“ programu, keďže loviť v kampani aj od lepenistov, aj zľava sa inak nebude dať. Pričom staviť na inú ako „catch all“ kampaň by od jeho štábu nebola trúfalosť, ale vabank.
To vám povie každý generál po bitke zo Sorbonny už na jar.
