Námietky proti nominácii ropného magnáta Rexa Tillersona za nastávajúceho ministra zahraničia USA obsiahnu celú škálu, od procedurálnych až k vážne civilizačným.
Začnime tou najmenej závažnou: či vôbec novozvolený prezident Donald Trump dokáže presvedčiť Senát, kde majú republikáni prevahu len o štyri kreslá, 52 k 48, aby zvolil tohto nováčika v diplomacii na vrcholný post zahraničných záležitostí.
Trumpovu vládu víta aj Wall Street. Povedú ju špekulanti aj boháči Čítajte Prirodzene, demokrati budú fanaticky oponovať proti Tillersonovi na základe konfliktu záujmov. Ako napríklad či muž, ktorý trávi celý profesionálny život slúžením šiestej najväčšej firme na svete, ropnému kolosu Exxon Mobil, bude odrazu schopný vidieť svet inou optikou ako cez neľútostné vykorisťovanie.
Pre republikánov je Tillersonovo bratríčkovanie sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom skôr červeným súknom, vzhľadom na to, že „jastrabi“ tejto strany vnímajú Rusko ako hlavného svetového nepriateľa Ameriky a že sa Rusku pripisuje predvolebný hackerský útok na obe veľké strany.
