Tí, čo sa niekedy dostali do sporu s extrémistami, už poznajú spôsob ich argumentácie: Ja že som primitýv a extrémysta, ty hajzel... a tak ďalej a tak podobne.
Niežeby Sulík svojou žalobou na Michala Havrana potvrdzoval, že je fašista. To nie. Výrok známeho publicistu sa ho dotkol, a tak sa rozhodol obhajovať svoje právo súdnou cestou, čo môže.
Ale je komické, keď takto robí politik, ktorý sa oháňa politickou nekorektnosťou a tým, že si ani sám nedáva servítky pred ústa, ak, pravda, neraňajkuje práve s Kočnerom.

Nuž, ten, kto uráža iných, sa nám urazil. Zároveň však celou kauzou poodhalil biedu opozície, ktorou je práve zákopová vojna medzi tými, čo Sulíka akceptujú, a tými, ktorí mu nevedia prísť na meno, prípadne, ak aj na nejaké prídu, môže ich to stáť desaťtisíc.
Sulíkovi nemožno uprieť, že je lídrom s charizmou. Takisto v SaS možno nájsť kvalitných a rozhľadených ľudí,