Autor je politológ a pedagóg
Keby ste sa vydali do lesa v brnení bojovať proti šarkanom, zrejme by vás vysmiali. Oblečte si však rytiersku zbroj a vydajte sa na ľúty boj s prízrakom zvaným politická korektnosť a okrem nesúhlasu a zopár nadávok si môžete vypočuť aj ohlušujúci potlesk.
Nie je nič trápnučkejšie, ako reči o politickej korektnosti na Slovensku. Pričasto vidíme, že vo verejnom vyjadrovaní chýba úplne základná slušnosť a rešpekt k inakosti a menšinám (lebo to v skutočnosti chápeme pod politickou korektnosťou), ba je tu možné viesť otvorene nenávistné reči, pokým sa nevyzýva priamo na vraždenie.
Na Slovensku existuje len jedna podivuhodná „politická korektnosť“: len veľmi opatrne pomenúvať politikov a ich konanie, inak sa s vami môžu súdiť a škodiť vám, aj keď nevyhrajú. Ale oni navyše nezriedka aj vyhrajú.
Gaučoví križiaci
Naši bojovníci proti politickej korektnosti pritom neponúkajú žiaden nový alebo platný obsah. Nie je jasné, čo iné si predstavujú pod pomenovaním vecí „tak ako sú“, vo výsledku však takmer vždy vidíme len otrepaný rasizmus a gýčovú nenávisť.
Ak ich volanie po nazývaní vecí pravým menom vezmete vážne, urazia sa, lebo ich postoj zaslúžene označíte za xenofóbny, rasistický alebo fašistický. Oni sú predsa slušní ľudia, v obchode sa zdravia, dopravné predpisy skôr dodržiavajú, tak prečo nenazvať čierne papule čiernymi papuľami?
Samotný boj proti politickej korektnosti si na Slovensku nevyžaduje žiadnu odvahu, hocijako sa títo bojovníci stavajú do úlohy obetí novodobého útlaku, posledných gaučových križiakov.
Tie strašlivé muky, ktoré sa im od „liberálnych elít“ dostávajú, sú rozhorčené statusy, blogy a pár článkov v novinách. Prinajhoršom im niekto na oplátku tiež vulgárne vynadá.
Týka sa to aj nás
Nechápu, že ak s ich názormi niekto nesúhlasí a považuje ich za opovrhnutia hodné, nie je to politickým prenasledovaním.
