Autor je výskumníkom pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
„Predstavte si, že by všetky správy, reportáže aj publicistika boli dostupné iba v akejsi anonymnej forme, bez uvedenia autora či zdroja. V jednom balíku by ste každý deň dostali pomiešané informácie z popredných vedeckých žurnálov, šarlatánskych stránok, svetových denníkov aj bezvýznamných blogov. Našťastie existujú filtre, ktoré svet informácií sprehľadňujú. Každá redakcia, každá mediálna značka, každá tlačová agentúra funguje aj ako taký filter. V ideálnom prípade vytriedia nezmysly, klamstvá a iracionálny balast skôr, ako zamoria mediálny priestor.“
Tieto slová napísal vo svojom nedávnom komentári Matúš Ritomský. Zrejme za tradičné médium fungujúce ako spomínaný filter považuje aj denník, pre ktorý píše. Jeho úlohou je triediť informácie a tie seriózne, nech už to znamená čokoľvek, prinášať svojim čitateľkám.
Robí toto aj denník SME, alebo svojou činnosťou patrí skôr medzi „alternatívne médiá“, ako ich Ritomský nazýva v inom komentári, ktoré publikujú čokoľvek, ak to vyhovuje ich ideológii? Sám komentátor si myslí, že „tzv. mainstreamové médiá neraz [obetovali] objektivitu určitému svetonázoru“. S tým skutočne možno len súhlasiť.
Čo je teda v nesúlade medzi tým, čo píše Matúš Ritomský a čo zverejňuje denník SME?
Filtre proti zamoreniu Čítajte Tieto noviny pravidelne publikujú vyjadrenia predstaviteľov kritizovaného českého think-tanku Evropské hodnoty. Ten je antitézou predstavy o výskume, ktorý by bol „systematický, kritický, poctivý pri používaní dát a transparentný.“ Naopak, ich expertné štúdie sa vyznačujú „interpretáciou striktne na základe neokonzervatívnej ideológie“ a často „nespĺňajú základné etické štandardy.“ Dáta z renomovaných organizácií napríklad „podrobujú ideologickej a účelovej interpretácii.“
Autori z popredných českých vedeckých inštitúcií - Karlovej univerzity, Metropolitnej univerzity, Ústavu medzinárodných vzťahov a Asociácie pre medzinárodné otázky, - ktorí sú pod uvedenou kritikou podpísaní pritom správne poukazujú na nemožnosť úplného odpútania sa od hodnôt, avšak nárok na odbornosť vo verejnej debate podľa nich „musí byť podporený serióznym výskumom alebo praktickými skúsenosťami“.
Právnička českej Organizácie na pomoc utečencom, Eva Holá, podobným spôsobom kritizuje jeden z návrhov Evropských hodnot kvôli „chýbajúcej odbornej analýze dát a znalosti relevantných pojmov a legislatívy“. Obsahovo bol tento think-tank kritizovaný nielen za vyjadrenia v oblasti migrácie ale aj v oblasti ruskej zahraničnej politiky, bezpečnosti, extrémizmu a terorizmu.
