Autori sú členmi občianskej iniciatívy „Lepšia doprava“
Juraj Mesík vo svojom komentári (Z Bratislavy Putinovi s láskou) vyjadruje svoj politický názor, s ktorým nechceme polemizovať. Pravdepodobne by sme sa v mnohom aj zhodli. Problémom však je, že pán Mesík tu mieša dve nemiešateľné veci – odbornosť a politiku.
Z Bratislavy Putinovi s láskou Čítajte S pohonom autobusov je to v mnohom ako s pohonom motorovej píly. Ak si chceme motorovú pílu kúpiť, o spôsobe pohonu nerozhoduje vzťah k životnému prostrediu, ale praktické hľadisko – teda na čo vlastne pílu potrebujeme.
Ak na orezávanie kríkov a stromov v blízkom okolí chaty/chalupy, tak je výhodný elektrický pohon. Limitom je tu dosah predlžovačky. Ak však chceme pilovať hlboko v lese, chtiac či nechtiac inú možnosť, ako si kúpiť pílu s benzínovým pohonom, nemáme.
Prečo tento úvod? Aby bolo jasné, že o pohone autobusov musí rozhodovať praktické hľadisko. Teda čo od autobusu chceme. Ak ide o 300 kilometrov denne premávajúci veľký 18-metrový po väčšinu služby plne obsadený autobus, tak si s batériami jednoducho nevystačíme!
Elektrobusy nie sú zázračné
Minimálne raz za deň potreba dobitia, v kopcovitom teréne by bol dojazd ešte kratší. Iste, elektrobusy vo svete existujú. Ale na akých výkonoch? V susednej Viedni, kde je centrum mesta obslúžené električkami a stanicou metra priamo pri Stephansdome sa dá väčšina vzdialeností prejsť pešo. Výnimkou sú starší a horšie pohybliví občania, pre ktorých jazdia v centre mesta elektrobusy.
Za deň toho toľko nenajazdia. Naviac, pokiaľ jeden jazdí, druhý sa dobíja. Vozidiel musíme mať jednoducho viac. A to nemáme nabíjacie stanice, ktoré by sa museli dobudovať. Čiže nejde len o kúpu elektrobusov, ale aj o výstavbu ich infraštruktúry.
Autor uvádza ako príklad Nórsko a Čínu. Sú to dobré príklady na to, že to s elektrobusmi to nie je práve ružové. V Číne po olympiáde stoja väčšinou nevyužité. Skôr fiasko, ako reálne využitie. V Nórsku rozhodoval o zavedení elektrobusov viac tlak ekológov ako odborný názor.
Podľa nórskeho zdroja je podiel elektrobusov v súčasnosti do 5 %, v roku 2020 sa počíta s 10 % a v roku 2025 s cca 25 %. Že by teda toto v súčasnosti vytrhlo Bratislave tŕň z päty, sa rozhodne nedá povedať.
